Príloha č. 5
k Zápisnici z 13. septembra 2001.
OTÁZKY, KTORÉ MAJÚ BYŤ POSÚDENÉ
ODBORNOU PRACOVNOU SKUPINOU PRE VODNÉ HOSPODÁRSTVO, OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, PLAVBU A ENERGETIKU
Návrh maďarskej strany
Na základe predchádzajúcich dohôd medzi stranami – hlavne zodpovedajúc bodu 4.b) zápisnice prijatej oboma stranami 29. júna 2001 v Budapešti a prílohy č. 6 tejto zápisnice - maďarská strana podáva nasledovný návrh otázok, ktoré by mali byť predložené odbornej pracovnej skupine.
Odborná pracovná skupina sa v prvej fáze rokovaní bude zaoberať problémami úseku Dunaja Bratislava/Čunovo - Sap podľa nasledovných návrhov:
1. Identifikácia požiadaviek životného prostredia
- diskusia o nárokoch životného prostredia a z nich vyplývajúcich požiadaviek - predovšetkým ekologických; (ako základ môžu slúžiť príslušné časti maďarského návrhu zmluvy[1]),
- identifikácia požiadaviek vyplývajúcich z Rozsudku, z medzinárodných zmlúv a súvisiacich nariadení Európskej únie,
- zhromaždenie alternatív, ktoré sú schopné vyhovieť sústave požiadaviek, respektíve nárokov životného prostredia [2].
2. Metodika a realizácia spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie (SPVŽP)
- identifikácia cieľov SPVŽP[3], [4];
- preskúmanie metodických otázok SPVŽP[5];
- realizačný postup, časový harmonogram a pravidlá znášania nákladov SPVŽP.
3. Dočasné opatrenia potrebné do doby realizácie riešenia, ktoré má byť vytvorené na základe výsledkov SPVŽP
- vyhodnotenie dočasného delenia prietokov medzi derivačným kanálom, respektíve hlavným korytom Dunaja, Mošonským Dunajom a bočnými ramenami na oboch stranách a preskúmanie opodstatnenosti jeho modifikácie (maďarská strana navrhla zvýšenie prietoku do hlavného koryta a do bočných ramien [6]; slovenská strana navrhla vypracovanie návrhu vzťahujúceho sa na veľkosť prietokov, ktoré majú byť prepúšťané do hlavného koryta [7]);
- vyhodnotenie dočasných technických opatrení riadenia vodného režimu realizovaných v hlavnom koryte a v bočných ramenách, preskúmanie potreby prípadných ďalších dočasných opatrení - na základe identifikovaných požiadaviek životného prostredia, plavby a požiadaviek iných užívateľov [8].
4. Identifikácia požiadaviek protipovodňovej ochrany[9]
- je potrebné stanoviť, že na prevedenie akého povodňového prietoku je treba upraviť hlavné koryto Dunaja - vrátane prevedenia ľadov;
- je treba identifikovať, že pomocou ktorých alternatív je podľa názoru strán možné splniť vyššie uvedenú požiadavku (skúmanie alternatív musí byť súčasťou spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie).
5. Identifikácia požiadaviek plavby
- prieskum zabezpečenia plavebných podmienok pre typy plavidiel (člny a malé plavidlá pre rôzne záľuby), ktoré nepremávajú v gabčíkovskom derivačnom kanáli[10] (konečného riešenie zo zistených alternatív sa má určiť pomocou spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie, je možné predložiť aj návrh na dočasné riešenie, ktoré sa bude dovtedy uplatňovať).
6. Energetické otázky
- identifikácia metodiky (vzorca) odsúhlaseného na výpočet množstva energie, ktoré je možné vyrobiť na VE Gabčíkovo v závislosti na prichádzajúcich prietokoch[11];
- identifikovanie charakteristík energetického trhu v oboch krajinách v súčasnosti platných a očakávateľných v blízkej budúcnosti (cena elektrickej energie, tvorba cien, regulácia, vplyv povinností vyplývajúcich z členstva v EÚ, atď.)[12];
- spôsob výpočtu podielu strán na energii vyrobenej vo VE Gabčíkovo[13], určenie časti pripadajúcej Maďarsku z doteraz vyrobeného množstva elektrickej energie.
Budapešť, 12. septembra 2001.
OTÁZKY, KTORÉ MAJÚ BYŤ POSÚDENÉ
ODBORNOU PRACOVNOU SKUPINOU PRE právne otázky
Návrh maďarskej strany
V súlade s bodom 4.a zápisnice slovensko-maďarského rokovania uskutočneného 29. júna 2001 maďarská strana predkladá návrh na stanovenie tém, ktoré by mali byť prerokované Pracovnou skupinou pre právne otázky.
Pracovná skupina by v prvej fáze odborných rokovaní mala cestou spoločnej interpretácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z 25. septembra 1977 zblížiť skutočnosti vyjadrené v návrhu maďarskej strany z 2. apríla 2001 a v slovenskom stanovisku k nemu s cieľom, aby zosúladenie týchto názorov viedlo k vypracovaniu návrhu medzivládnej Dohody o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora.
Otázky súvisiace s návrhom maďarskej strany na medzivládnu dohodu z 2. apríla 2001 a stanoviskom slovenskej strany k nemu:
Preambula, k 1. odstavcu:
1. Ktoré sú prikazujúce ustanovenia rozsudku, poukazujúce do budúcnosti, ktorých realizácia v plnom rozsahu je povinnosťou strán?
- Aký je praktický význam bodov 130-131 Rozsudku, podľa ktorých sú časti vzťahujúce sa na otázky položené v článku 2, odstavec 1 Osobitnej dohody „deklaratívneho charakteru“, avšak časti nasledujúce po bode 131 (a nie len bod 155!) sú prikazujúceho charakteru, ktoré určujú povinnosti strán, a ktorým sa strany majú prispôsobovať v priebehu svojich rokovaní?
Preambula, k 4. odstavcu:
2. Akým spôsobom sa majú pri riešení budúcnosti Dunaja zohľadniť zmeny od roku 1992?
- Aký je praktický význam tých bodov Rozsudku, v ktorých Súd jednoznačne vyjadruje, že záväzky Zmluvy z roku 1977, ktoré sa nesplnili do roku 1992 „boli prekonané udalosťami“, a že by rozsudok bol chybným, keby v roku 1997 aplikoval právo tak, ako by ho bolo možné aplikovať v roku 1992 alebo 1989?
Preambula, k 5. odstavcu:
3. Aký je vzťah medzi Zmluvou z roku 1977 a ostatnými zmluvnými dokumentmi, akým spôsobom sa má aplikovať pravidlo lex specialis a lex posterior v okruhu súvisiacich zmlúv, a či existujú také právne oblasti, kde má zvykové právo rozhodujúci vplyv?
K článku č. 1:
4. Akým spôsobom určia strany postup realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, a ktoré právno-technické otázky s tým súvisia?
K článku č. 2:
5. Protiprávnosť objektu v Čunove v období po modifikáciu Zmluvy z roku 1977 - a vo všeobecnosti: môže Medzivládna Dohoda zmeniť skutočnosti uvedené v Zmluve z roku 1977?
- Podľa slovenskej poznámky č. 2 k článku 2, štatút VD Čunovo by bolo potrebné vyriešiť doplnkom k čl. 1 Zmluvy, z čoho vyplýva, že jeho prevádzkovanie do toho vzdialeného termínu zostane protiprávnym. Nech Pracovná skupina preskúma, či by, opierajúc sa o Rozsudok, ako o dokument (zmluvnej sily) pre strany záväzný, nebolo možné nájsť rýchlejšie riešenie. Aj vo všeobecnosti by bolo treba preskúmať, ako by sa dali prekonané ustanovenia Zmluvy zameniť v Medzivládnej Dohode.
6. Vecná účinnosť Medzivládnej Dohody
- Nech Pracovná skupina uvedie, že vecná účinnosť Medzivládnej Dohody sa môže líšiť od účinnosti Zmluvy z roku 1977, práve preto, aby mohla zohľadniť zmeny (napr. variant C). Nech Pracovná skupina uvedie, že do vecnej účinnosti patrí celá ovplyvnená oblasť prevádzkovaných objektov, teda aj sústava bočných ramien.
7. Identifikácia relevantných medzinárodných záväzkov týkajúcich sa plavebnej dráhy
- Parametre ktorej kategórie lodí EHK je potrebné uplatniť na úseku medzi rkm 1867,0 a 1708,2?
8. Identifikácia ustanovení slúžiacich ako „premostenie“ pre zabudovanie medzinárodných noriem ochrany životného prostredia, vyriešenie protirečení medzi Rozsudkom a návrhom slovenskej strany
- Rozsudok považuje články č. 15, 19 a 20 Zmluvy z roku 1977 za takú brány, cez ktoré je na investíciu možné aplikovať medzinárodné normy ochrany životného prostredia, slovenská strana do tohoto rámca zaraďuje aj články 13, 14 a 16. Nech Pracovná skupina odstráni toto protirečenie.
9. Akým spôsobom je treba splniť ciele Zmluvy, ak doslovná aplikácia protirečí požiadavke dobromyseľnosti?
- Zásada dobromyseľnosti a zásada pacta sun servanda podľa rozsudku Súdu vyžaduje, aby sa pred doslovným dodržaním Zmluvy z roku 1977 uprednostnili ciele zmluvy a zámery strán. Inde Súd pripomína otvorený a nie statický charakter zmluvy. Nech Pracovná skupina sformuluje z tohoto vyplývajúce závery.
K článku č. 3:
10. Výpočet toho, koľko energie prislúcha stranám podľa ich podielu na hydropotenciáli a na investícii na dobu do modifikácie Zmluvy z roku 1977
- Medzi stranami je zhoda v tom, že do modifikácie Zmluvy z roku 1977 sú výpočty vzťahujúce sa na delenie vyprodukovateľnej energie dočasné, ale potrebné. Nech Pracovná skupina preskúma, že ako je možné, s prihliadnutím na existujúcu situáciu a s uplatnením zásad využívania riek na neplavebné účely ako aj relevantných zmlúv, stanoviť právny titul a pomer podielu na energii.
11. Spôsob výpočtu množstva a hodnoty skutočne vyprodukovanej energie od roku 1992, ktorá prináleží maďarskej strane, ale nebola jej odovzdaná a právny titul jej využitia
- Pri znalosti odpovede na predchádzajúcu otázku bude možné vypočítať to množstvo energie, ktoré bolo prevádzkovateľmi VE Gabčíkovo zadržané. Nech Právna odborná pracovná skupina poskytne oporné body plánovanej Komisii pre otázky náhrady škôd a vyúčtovanie nákladov pre takéto výpočty.
12. Otázka zámeny energia-voda
- Nech Pracovná skupina preskúma, či dočasný návrh maďarskej strany na zámenu energie za vodu, považovaný do definitívneho usporiadania za dočasný, je v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy z roku 1977 a s bodom č. 140 Rozsudku.
13. Otázka podielu na energii vyprodukovanej na čunovskom objekte a na mošonskom odbernom objekte
- Nech Pracovná skupina preskúma, či sa pri výpočte investičného podielu strán zohľadnia aj investičné náklady čunovských objektov, a pokiaľ bude odpoveď kladná, mala by zaujať stanovisko v otázke, aké práva prislúchajú stranám pri prevádzkovaní a na úžitkoch tohoto objektu do dosiahnutia definitívneho riešenia.
K článku č. 4:
14. Vypracovanie pojmov používaných pri vyúčtovaní nákladov a vzájomnom vysporiadaní škôd
- Nech Pracovná skupina vyhotoví prípravný dokument pre plánovanú Komisiu pre otázky náhrady škôd a vyúčtovanie nákladov, v ktorom vysvetlí pojmy „náklady“, „opodstatnené náklady“, „úžitok“, „škoda“ a „ekologická škoda“, ako aj ďalšie výrazy nevyhnutných pre vzájomné vyúčtovania.
15. Aké materiálne požiadavky môže predložiť tá strana, ktorá sa nemieni podieľať na prevádzke?
- Či z Rozsudku vyplýva, že na náklady investície musia strany prispieť vtedy, ak sa podieľajú na prevádzkovaní? Ak si to však ktorákoľvek z nich neželá a na spoločnom prevádzkovaní sa nevedia dohodnúť, tak sa má preinvestovaná čiastka vrátiť a nie je možné požadovať protihodnotu prác následne vykonaných druhou stranou. Odstavec E bodu 155 totiž pri vyúčtovaní nákladov nariaďuje prihliadať aj na odstavec C.
16. Či si Súd skutočne želá, aby Maďarská republika uhradila škody vyplývajúce zo zanechania Nagymarosu len do doby do vynesenia Rozsudku, zatiaľ čo náhrada škôd vyvolaných variantom „C“ je nepretržitým záväzkom Slovenska?
- Či Maďarsko spomedzi škôd vzniknutých následkom nepostavenia vodného diela Nagymaros v skutočnosti zodpovedá len za tie, ktoré nastali v období do vynesenia rozsudku, zatiaľ čo Slovensko zodpovedá za škody spôsobené variantom C dovtedy, kým sa situácia variantu C nelegalizuje? Odstavec D bodu 155 sa totiž o škodách v dôsledku nepostavenia Nagymarosu vyjadruje v jednoduchom (dokonanom) minulom čase, avšak o škodách spôsobených variantom C v priebežnom prítomnom čase.
K článku č. 5:
17. Ako Strany stanovia budúcu úlohu hatí vybudovaných v Čunove a pri Dunakiliti?
18. Aký je význam toho, že strany nie sú povinné vypracovať spoločný prevádzkový režim a pri plnení cieľov musia vychádzať z existujúcej situácie?
- Vzhľadom na to, že prvý odstavec druhého článku Osobitnej dohody sa vzťahujú len deklaratívne tézy, platí to pre prvky uvedené vo výrokovej časti Rozsudku v odstavci 1 bodu 155, ktoré sa vzťahujú práve na 1. odstavec článku 2 Osobitnej dohody. Tým, budúce správanie strán stanovuje odstavec 2 bodu 155. Nech Pracovná skupina vysvetlí, čo znamená, že strany
- sa musia usilovať nie o splnenie všetkých ustanovení Zmluvy z roku 1977, ale len o realizáciu cieľov (155 (2) B),
- musia s prihliadnutím na existujúcu situáciu rokovať dobromyseľne (tamtiež),
- musia vypracovať spoločný prevádzkový poriadok len vtedy, „ak sa nedohodnú inak“, teda môžu sa dohodnúť aj na prevádzkovom poriadku, ktorý nie je spoločný (155 (2) C).
K článku č. 6:
19. S ohľadom na odpovede na otázky viažuce sa k článku 2 nech Pracovná skupina vypracuje pravidlá vzťahujúce sa na riadenie vodného režimu, na prevádzkový poriadok založený na súhlase oboch strán, ako aj na právo kontroly takým spôsobom, aby do nich patrili tak legálne, ako aj protiprávne prevádzkované objekty.
K článku č. 7:
20.Nech Pracovná skupina poskytne oporu pre Vodohospodársku, ekologickú, plavebnú a energetickú pracovnú skupinu pre interpretáciu zásad uvedených v článku 7 návrhu Medzivládnej dohody a pre výber alternatív, ktoré budú s nimi v súlade a budú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
K článku č. 8:
21. Nech Pracovná skupina stanoví právny štatút normy obsahujúcej dočasný prevádzkový poriadok objektov tvoriacich prvky investície.
K článku č. 9:
22. Nech Pracovná skupina preskúma právne základy „teoretickej zámeny energetického podielu na vodu“ vo vzťahu k prechodnému obdobiu až do doby vstupu Doplnkovej Zmluvy do platnosti.
Budapešť, 12. septembra 2001.
[1] Článok 7, Prílohy č. 4 Zápisnice z 5. júna 2001
[2] Návrh maďarskej strany z decembra 1999 na usporiadanie už obsahoval prílohu s takýmto obsahom, na ktorú slovenská strana odpovedala stanoviskom z decembra 2000.
[3] Bod 140 Rozsudku hovorí, že „Strany majú opätovne zvážiť vplyvy prevádzky gabčíkovskej elektrárne na životné prostredie. A takto majú nájsť vhodné riešenie ohľadne množstva, ktoré má byť prepúšťané do hlavného koryta Dunaja a bočných ramien na oboch brehoch rieky.“
[4] viď bod č. 8 Zápisnice z 28. januára 2001 a bod 6.b) Zápisnice z 29. júna 2001
[5] Príloha č. 6. Stanoviska slovenskej strany z decembra 2000 sumarizuje situáciu, ktorá v tejto oblasti vznikla do roku 1998 na vtedajších rokovaniach odborníkov.
[6] viď okrem iného: čl. 8, bod 2.c), respektíve čl. 9, bod 7 Prílohy č. 4 Zápisnice z 5. júna 2001.
[7] Úloha I.1. Prílohy 5 Zápisnice z 5. júna 2001.
[8] Viď pôvodný slovenský návrh: úloha č. I.2. v prílohe protokolu z rokovania 5. júna 2001
[9] Príloha č. 5 Protokolu z rokovania 5. júna 2001 - časť úlohy č. I.3. v súvislosti s prevedením povodňových prietokov a ľadochodov
[10] Viď prílohu č. 5 Protokolu z rokovania 5. júna 2001 - táto otázka je uvedená aj v návrhu slovenskej strany pre úlohu č. I.3.
[11] Návrh maďarskej strany z decembra 1999 obsahuje model na vypočítanie množstva elektrickej energie. Kapitola II. stanoviska slovenskej strany z decembra 2000 v tejto súvislosti navrhuje upresnenie.
[12] Návrhy vypracované stranami v rokoch 1999 a 2000 pristupujú odlišne k otázke špičkovej energie. Táto problematika by sa mala prediskutovať na expertnej úrovni. Viď v tejto súvislosti prílohu č. 2 maďarského návrhu, respektíve kapitolu č. 2 stanoviska slovenskej strany.
[13] Slovenská strana v bode č. II/18 svojho stanoviska prijíma ako východzí základ pre vypočítanie podielu z vyrobenej elektrickej energie maďarský návrh s tým, že "so samotným vzorcom nesúhlasí, ale za podstatné považuje spôsob jeho uplatňovania".