Príloha č. 4
k zápisnici z 13. septembra 2001
Návrh slovenskej strany na text do zápisnice
Zápisnica
(návrh)
z rokovania vládnych delegácií SR a MR o realizácii rozsudku MSD v Haagu
vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros,
ktoré sa uskutočnilo v 13. septembra 2001 v Bratislave
1. Delegácia vlády Slovenskej republiky pod vedením splnomocnenca vlády pre výstavbu a prevádzku SVD G-N Ing. Dominika Kocingera a delegácia vlády Maďarskej republiky pod vedením vládneho komisára pre Dunaj Dr. László Székelyho uskutočnili dňa 13. septembra 2001 v Bratislave rokovanie o spôsoboch realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v spore súvisiacom s projektom Sústavy vodných diel Gabčíkovo Nagymaros, vyneseného 25. septembra 1997.
Zoznam účastníkov rokovania je v Prílohe č. 1.
2. Rokovanie sa začalo úvodnými prejavmi vedúcich delegácií. Prejav D. Kocingera je v Prílohe č. 2, prejav L. Székelyho je v Prílohe č. 3.
3. Podľa bodu 4 Zápisnice z rokovania 29. júna 2001 a Prílohy č. 6 zápisnice
vládne delegácie sa dohodli na nasledovnom mandáte a okruhu otázok pracovných skupín
Pracovná skupina je ustanovená v zmysle Zápisnice z rokovania vládnych delegácií Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vyneseného vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ktoré sa uskutočnilo 29. júna 2001 v Budapešti.
Slovenská strana
Vedúcim pracovnej skupiny za slovenskú stranu je: .....
Zástupcom vedúceho pracovnej skupiny je: .....
Ďalší členovia sú:
.....
.....
.....
Zástupca útvaru splnomocnenca vlády pre výstavbu a prevádzku SVD G-N
Zástupca pracovnej skupiny pre vodohospodárske, ekologické, plavebné a energetické otázky
Maďarská strana
Vedúcim pracovnej skupiny za maďarskú stranu je: .....
Zástupcom vedúceho pracovnej skupiny je: .....
Ďalší členovia sú:
.....
.....
.....
.....
Ďalších členov pracovnej skupiny určí jej vedúci alebo vedúci vládnej delegácie podľa prerokovávaných otázok.
Mandát pracovnej skupiny
Mandátom pracovnej skupiny pre právne otázky je na základe odborných riešení a výsledkov pracovnej skupiny pre vodohospodárske, ekologické, plavebné a energetické otázky vypracovať návrh textu medzivládnej dohody o realizácii rozsudku MSD vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros a jeho predloženie do plén vládnych delegácií na schválenie. Cieľom je dohodnúť sa na takých modalitách a nevyhnutných opatreniach, aby boli čo najlepšie dosiahnuté ciele Zmluvy zo 16. septembra 1977.
Úlohou pracovnej skupiny pre právne otázky je tiež poveriť pracovnú skupinu vodohospodársku, ekologickú, plavebnú a energetickú, aby vypracovala návrh na nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy 1977 a návrh modalít, na ktorých sa môžeme dohodnúť. Potom, takto dohodnutý návrh na splnenie cieľov Zmluvy, s uvážením toho, čo na faktickej existujúcej situácii je ešte pre obe strany únosné ponechať, navrhnúť doplnenie do kontextu zmluvného vzťahu a Zmluvy 1977.
Úsek Dunaja z hľadiska Zmluvy 1977, rozsudku MSD a zápisnice z rokovania delegácií z 29. júna 2001 v Budapešti je z praktického časového hľadiska postupu rokovaní možné rozdeliť na:
- Úsek vodného diela Gabčíkovo (od Bratislavy po obec Sap – Kližská Nemá)
- Úsek vodného diela Nagymaros (od obce Sap – Kližská Nemá po Budapešť)
Spoločne dohodnuté otázky, ktoré má preskúmať pracovná skupina pre právne otázky
Úsek vodného diela Gabčíkovo
Základom právnych otázok na tomto úseku je zaradiť do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa zmluvného stavu faktickú situáciu tak, aby sa v čo možno v najväčšej miere splnili ciele a účel Zmluvy 1977.
- Protipovodňová ochrana
Právna zodpovednosť za plnenie protipovodňových opatrení a údržbu starého koryta Dunaja.
Právne postavenie hate Dunakiliti pri prevádzaní povodní a ľadov.
- Výroba elektrickej energie
Právne postavenie výroby elektrickej energie na Vodnom diele Gabčíkovo, Čunovo, výroba špičkovej energie.
- Plavba
Právne otázky plavby v derivačnom kanále a cez plavebné komory.
Právne otázky plavby v starom koryte Dunaja a cez plavebné komory v Čunove a v Dunakiliti.
- Ochrana prírodného prostredia
Ochranu prírodného prostredia na maďarskom území zaradiť do kontextu Zmluvy (vykonáva sa s pomocou náhradných opatrení v zmysle Dohody z roku 1995).
Definovanie právnych aspektov úpravy starého koryta Dunaja.
Definovanie právnej povinnosti ochrany prírodného prostredia v samotných ramenných sústavách a v inundácii.
- Iné
Zaradenie stupňa Čunovo a hate Dunakiliti do zmluvného vzťahu.
Zaradenie územia projektovanej zdrže na maďarskom území do kontextu Zmluvy.
Úsek vodného diela Nagymaros
Základom právnych otázok na tomto úseku je prijať riešenie aby sa v čo možno najväčšej miere splnili mnohoraké ciele a účel Zmluvy 1977 a zaradiť takéto riešenie do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa zmluvného stavu.
Vzhľadom na nedodržanie zmluvných záväzkov maďarskou stranou je možné konštatovať, že žiadne ciele Zmluvy na tomto úseku neboli splnené.
- Protipovodňová ochrana maďarskej strany nebola realizovaná v súlade so Zmluvou.
- Časť protipovodňovej ochrany na slovenskej strane bola vybudovaná nad rámec Zmluvy, pretože neboli vykonané niektoré práce za ktoré zodpovedala maďarská strana.
- Výroba elektrickej energie neexistuje.
- Výroba špičkovej elektrickej energie na elektrárni v Gabčíkove vzhľadom na nedodržanie zmluvných záväzkov nie je možná.
- Plavebné podmienky v Dunaji sú nestabilné a nezodpovedajú požiadavkám Dunajskej komisie.
- Vážska vodná cesta, kvôli nedodržaniu zmluvných záväzkov, nemôže byť napojená na Dunaj.
- Kvôli nedodržaniu zmluvných záväzkov nie je možné zrealizovať vodohospodárske zámery na dolnom Ipli.
- Stav prírodného prostredia na maďarskej strane je podľa maďarských materiálov odpovedajúci zdevastovanému prostrediu, zaklesnutým hladinám povrchových a podzemných vôd, znečistený zaolejovanými a inými odpadovými vodami a neexistuje podrobnejšia ekologická koncepcia na určenie cieľového stavu.
V bode B) prílohy č. 4 zápisnice z 29 júna 2001 maďarská strana obviňuje slovenskú stranu z neporozumenia rozsudku MSD. Odporúčame, aby túto otázku prerokovala pracovná skupina pre právne otázky.
Pracovná skupina je ustanovená v zmysle Zápisnice z rokovania vládnych delegácií Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vyneseného vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ktoré sa uskutočnilo 29. júna 2001 v Budapešti.
Slovenská strana
Vedúcim pracovnej skupiny za slovenskú stranu je: Ing. Marián Supek
- Zástupcom pre vodné hospodárstvo: Ing. Vladimír Bakeš
- Zástupcom pre ekológiu: Ing. Ivan Závadský
- Zástupcom pre otázky plavby: Ing. Vladimír Haviar
- Zástupcom pre otázky energetické: Ing. Ján Hijj
- Zástupca útvaru splnomocnenca vlády pre výstavbu a prevádzku SVD G-N
- Zástupca právnej skupiny
Maďarská strana
Vedúcim pracovnej skupiny za maďarskú stranu je: .....
- Zástupcom pre vodné hospodárstvo: .....
- Zástupcom pre ekológiu: .....
- Zástupcom pre otázky plavby: .....
- Zástupcom pre otázky hospodárske a energetické: .....
- Zástupca útvaru splnomocnenca vlády pre výstavbu a prevádzku SVD G-N: .....
- Zástupca právnej skupiny: .....
Ďalších členov pracovnej skupiny môže určiť vedúci vládnej delegácie, vedúci pracovnej skupiny, alebo jeho zástupca, podľa tém, ktoré majú byť prerokované.
Mandát pracovnej skupiny
Mandátom pracovnej skupiny je v zmysle citovanej zápisnice preskúmať otázky na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, posúdiť a porovnať alternatívy riešení, ktoré povedú k dosiahnutiu cieľov Zmluvy z roku 1977 a pripraviť postup na spoločné posúdenie vplyvov na životné prostredie. Mandátom pracovnej skupiny je tiež vypracovanie takých podkladov, aké požaduje pracovná skupina pre právne otázky, na základe dohody vládnych delegácií.
Výsledky sa budú predkladať vo forme odporúčaní na schválenie vládnym delegáciám a budú zaznamenané v Zázname z rokovania odborných skupín, ktorý podpíšu vedúci slovenskej a maďarskej časti spoločnej pracovnej skupiny.
Dunaj medzi Bratislavou a Budapešťou sa z hľadiska práce pracovnej skupiny delí na úseky:
- Úsek vodného diela Gabčíkovo (od Bratislavy po Sap – Kližskú Nemú)
- Úsek vodného diela Nagymaros (od Sapu – Kližskej Nemej po Budapešť)
Spoločne dohodnuté otázky, ktoré má preskúmať pracovná skupina sú:
Úsek vodného diela Gabčíkovo
- Zapojenie VD Čunovo ako integračnej súčasti VD Gabčíkovo
popis VD Čunovo,
prevádzkový režim na VD Čunovo,
rozhodnutie či VD Čunovo bude spoločná alebo národná investícia,
stanovenie ceny VD Čunovo,
dopad VD Čunovo na podiel nákladov a úžitkov z VD Gabčíkovo,
ďalšie využitie Dunakiliti a dopad tohoto rozhodnutia na podiel nákladov a úžitkov z VD Gabčíkovo.
- Protipovodňová ochrana
definovanie maximálneho prietoku s ktorým je treba uvažovať,
definovanie protipovodňových kritérií,
definovanie nebezpečných úsekov z hľadiska proti povodňovej ochrany,
protipovodňová údržba koryta Dunaja.
- Ekologické kritériá úprav starého koryta Dunaja
definovanie úprav územia zdrže Dunakiliti na maďarskom území,
definovanie výšky hladiny vody nad haťou Dunakiliti,
definovanie požadovanej hladiny vody v starom koryte Dunaja od hate Dunakiliti po Sap,
definovanie požadovaných hladín podzemných vôd na maďarskom území,
definovanie aký stav prírodného prostredia sa má v maďarskej ramennej sústave považovať za optimálny,
vypracovať metodiku a kritériá na posúdenie vplyvu vodného režimu na terestrickú flóru pomocou fytoindikačných metód.
- Plavba
rozhodnúť aká plavba a za akých podmienok má byť zabezpečená v starom koryte Dunaja,
definovať možnosti využívania hate Dunakiliti na plavbu,
definovať aké prace je treba vykonať na zabezpečenie navrhovanej plavby.
- Energetika
bilančne porovnať výrobu elektrickej energie pre každý návrh riešenia.
- Návrh riešenia
úlohou pracovnej skupiny je navrhnúť riešenie – alternatívu, posúdiť vplyv navrhnutého riešenia na prírodné prostredie (EIA), odôvodniť návrh riešenia a predložiť návrh vládnej delegácii.
Úsek vodného diela Nagymaros
- Protipovodňová ochrana
maximálny prietok s ktorým je treba uvažovať,
definovanie nebezpečných úsekov z hľadiska protipovodňovej ochrany,
vyhodnotenie protipovodňovej ochrany od Sapu po Szop a ďalej po Budapešť.
- Plavba
definovanie požadovaných plavebných podmienok na zabezpečenie medzinárodnej plavby,
definovanie spôsobu vytvorenia požadovaných plavebných podmienok,
definovanie potrebnej údržby plavebnej dráhy.
- Ekologické kritériá úprav koryta Dunaja
definovať stav hladiny vody v Dunaji pred zaklesávaním a to aj vo vedľajších ramenách, ich prepojenosť s Dunajom a tiež stav podzemných vôd,
definovanie ekologicky optimálnych výšok hladín v Dunaji a v dunajských ramenách,
definovanie aký stav prírodného prostredia sa v Dunaji, v dunajských ramenách a priľahlom území má dosiahnuť,
vypracovať metodiku a kritériá na posúdenie vplyvu vodného režimu na prírodné prostredie,
definovať ekologické hodnoty Dunaja, priľahlých ramien a územia, včítane typov biotopov, ktoré sú cenné a treba ich vodným režimom podporiť, prípadne rehabilitovať,
definovať do akého ekologicky cieľového stavu treba upraviť Dunaj a jeho priľahlé územie,
vypracovať ekologickú koncepciu na určenie cieľového stavu,
určiť ekologické ciele pre koryto Dunaja, pre vedľajšie ramená, a pre podzemnú vodu na priľahlom území,
navrhnúť rehabilitáciu zdevastovaných území,
definovať možné opatrenia voči zužovaniu sa voľnej šírky hladiny vody v ramenách a iným javom, aby hydraulický kontakt bol dosť intenzívny,
definovať potrebné rýchlosti prúdenia a vyčleniť typy ramien z ekologického hľadiska od parapotamalu po plesiopotamal, ktoré, sú pre inundáciu typické a pre biodiverzitu potrebné,
technické práce v koryte Dunaja a v ramenách ako aj údržbu plavebnej dráhy vyhodnotiť z ekologického hľadiska .
- Energetika
bilančne porovnať výrobu elektrickej energie pre každý návrh riešenia a porovnať ho so zmluvným projektom.
- Návrh riešenia
úlohou pracovnej skupiny je porovnať všetky možné alternatívy z hľadiska plnenia cieľov Zmluvy, porovnať ich so Zmluvným projektom a posúdiť vplyv jednotlivých alternatív na prírodné prostredie (EIA). Materiál predložiť vládnej delegácii,
vypracovať materiál podľa požiadaviek pracovnej skupiny pre právne otázky a podľa požiadaviek vedúcich vládnych delegácií.
4. Vládne delegácie sa dohodli, že nasledujúce rokovanie sa uskutoční v Budapešti. Termín a program si dohodnú vedúci delegácií.
5. Táto zápisnica je vyhotovená v jazyku slovenskom a v jazyku maďarskom, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Zápisnica obsahuje ... Príloh, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou tejto zápisnice.
Bratislava 13. septembra 2001
|
Ing. Dominik Kocinger vedúci delegácie vlády Slovenskej republiky |
Dr. László Székely vedúci delegácie vlády Maďarskej republiky |
Slovenský návrh
Návrh otázok ktorých vyriešenie pomôže vypracovať návrh textu medzivládnej dohody o realizácii rozsudku MSD vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros
Pracovná skupina je ustanovená v zmysle Zápisnice z rokovania vládnych delegácií Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vyneseného vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ktoré sa uskutočnilo 29. júna 2001 v Budapešti.
Mandátom pracovnej skupiny pre právne otázky je na základe odborných riešení a výsledkov pracovnej skupiny pre vodohospodárske, ekologické, plavebné a energetické otázky vypracovať návrh textu medzivládnej dohody o realizácii rozsudku MSD vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros a jeho predloženie do plén vládnych delegácií na schválenie. Cieľom je dohodnúť sa na takých modalitách a nevyhnutných opatreniach, aby boli čo najlepšie dosiahnuté ciele Zmluvy zo 16. septembra 1977
Úlohou pracovnej skupiny pre právne otázky je tiež poveriť pracovnú skupinu vodohospodársku, ekologickú, plavebnú a energetickú, aby vypracovala návrh na nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy 1977 a návrh modalít, na ktorých sa môžeme dohodnúť. Potom, takto dohodnutý návrh na splnenie cieľov Zmluvy, s uvážením toho, čo na faktickej existujúcej situácii je ešte pre obe strany únosné ponechať, navrhnúť zapracovať do kontextu zmluvného vzťahu a Zmluvy 1977.
Úsek Dunaja z hľadiska Zmluvy 1977, rozsudku MSD a zápisnice z rokovania delegácií z 29. júna 2001 v Budapešti je z praktického a časového hľadiska postupu rokovaní možné rozdeliť na:
1. Úsek vodného diela Gabčíkovo (od Bratislavy po obec Sap – Kližská Nemá)
2. Úsek vodného diela Nagymaros (od obce Sap – Kližská Nemá po Budapešť)
1. ÚSEK VODNÉHO DIELA GABČÍKOVO
Základom právnych otázok na tomto úseku je zaradiť do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa zmluvného stavu faktickú situáciu tak, aby sa v čo možno v najväčšej miere splnili ciele a účel Zmluvy 1977.
Ciele Zmluvy na tomto úseku sú:
- Zabezpečenie protipovodňovej ochrany.
- Prevádzanie ľadov.
- Výroba elektrickej energie.
- Zlepšenie plavby.
- Ochrana prírodného prostredia.
Faktická situácia je nasledovná:
- Protipovodňová ochrana nie je dostatočne zabezpečená hlavne vzhľadom na nedostatočnú protipovodňovú údržbu starého koryta Dunaja a nedoriešené opatrenia pod vodným dielom Gabčíkovo.
- Prevádzanie povodňových prietokov je uvedené v dočasnom Manipulačnom poriadku. Právne postavenie a používanie hate Dunakiliti pri prevádzaní povodní nie je vyriešené.
- Prevádzanie ľadov je vyriešené a uvedené v Manipulačnom poriadku. Právne postavenie a používanie hate Dunakiliti pri prevádzaní ľadov nie je vyriešené.
- Výroba elektrickej energie na vodnej elektrárni Gabčíkovo je technicky vyriešená a realizuje sa v prietočnej prevádzke. Výroba špičkovej energie nie je bez postavenia stupňa Nagymaros technicky vyriešená čo nie je v súlade s cieľmi Zmluvy 1977. Právne otázky výroby elektrickej energie nie sú vyriešené.
- Zlepšenie plavebných podmienok je vyriešené, plavebné podmienky spĺňajú ciele Zmluvy 1977. Právne otázky plavby nie sú vyriešené. Plavba v derivačnom kanále a cez plavebné komory je v zmysle rozsudku MSD zatiaľ protiprávna.
- Plavba v starom koryte nie je právne dohodnutá, hoci existujú plavebné komory v Čunove a v Dunakiliti a plavba je technicky aspoň na tomto úseku možná.
- Ochrana prírodného prostredia na slovenskej strane je vyriešená v zmysle Zmluvy1977. Ochrana prírodného prostredia na maďarskom území neodpovedá zmluvným záväzkom a vykonáva sa s pomocou náhradných opatrení v zmysle Dohody z roku 1995.
- Koryto Dunaja nie je upravené, v zmysle Zmluvy za úpravu koryta Dunaja odpovedá maďarská strana. Prírodné prostredie v najbližšom okolí starého koryta preto nie je rehabilitované. V zmysle rozsudku je to treba uviesť do kontextu zmluvného vzťahu.
- Ochrana prírodného prostredia v samotných ramenných sústavách a v inundácii je záležitosťou strán na území ktorých sa nachádzajú. Skutkový stav v maďarskej ramennej sústave a Mošonskom ramene Dunaja je taký, že sú znečisťované prítokmi a lokálnymi znečisťovateľmi, čo malo byť v zmysle cieľov Zmluvy 1977 už vyriešené.
Vzhľadom na nedodržanie zmluvných záväzkov z faktického hľadiska existuje:
- Stupeň v Čunove, ktorý prevzal úlohu pôvodne určenú hati Dunakiliti. Hati Dunakiliti ostali funkcie: prevádzať povodňové prietoky, prevádzať ľady, regulovať hladinu vody v starom koryte Dunaja, regulovať prietoky do maďarskej ramennej sústavy, umožniť plavbu v starom koryte. Túto skutočnosť je treba zaradiť do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa Zmluvného vzťahu.
- Časť priestoru zdrže Hrušov-Dunakiliti v zmysle Zmluvy 1977, ležiaca na maďarskom území, sa nevyužíva ako zdrž. V zmysle Zmluvy je súčasťou spoločného územia podľa Spoločného zmluvného projektu. Je ju možné využiť na rôzne, hlavne rekreačné účely. Je aj v záujme slovenskej strany dohodnúť sa na spoločnom využívaní tohoto priestoru a jeho účelnom prepojení so zariadeniami na slovenskej strane. Túto skutočnosť odporúčame z právneho hľadiska zaradiť do kontextu Zmluvy v návrhu medzinárodnej dohody.
2. ÚSEK VODNÉHO DIELA NAGYMAROS
Základom právnych otázok na tomto úseku je prijať také riešenie, aby sa v čo možno najväčšej miere splnili mnohoraké ciele a účel Zmluvy 1977. Takéto riešenie zaradiť do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa zmluvného stavu.
Ciele Zmluvy na tomto úseku sú:
- Zabezpečenie protipovodňovej ochrany.
- Výroba elektrickej energie.
- Zlepšenie plavby.
- Ochrana prírodného prostredia.
Vzhľadom na nedodržanie zmluvných záväzkov maďarskou stranou je možné konštatovať, že žiadne ciele Zmluvy neboli splnené. Faktická situácia je nasledovná:
- Protipovodňová ochrana maďarskej strany nebola realizovaná v súlade so Zmluvou.
- Časť protipovodňovej ochrany na slovenskej strane bola vybudovaná nad rámec Zmluvy, pretože neboli vykonané niektoré práce za ktoré zodpovedala maďarská strana.
- Výroba elektrickej energie neexistuje.
- Výrova špičkovej elektrickej energie na elektrárni v Gabčíkove vzhľadom na nedodržanie zmluvných záväzkov na tomto úseku Dunaja nie je možná.
- Plavebné podmienky sú nestabilné a podľa Dunajskej komisie na slovensko-maďarskom úseku Dunaja je hĺbka vody menšia ako predpísaných 25 dm 166 dní do roka.
- Vážska vodná cesta, zaradená medzi hlavné vnútrozemské vodné cesty medzinárodného významu s možnosťou prepojenia na Odru, kvôli nedodržaniu zmluvných záväzkov maďarskou stranou, nemôže byť napojená na Dunaj.
- Kvôli nedodržaniu zmluvných záväzkov nie je možné zrealizovať vodohospodárske zámery na dolnom Ipli.
- Stav prírodného prostredia na maďarskej strane je podľa materiálov, ktoré odovzdala maďarská strana, odpovedajúci zdevastovanému prostrediu, zaklesnutým hladinám povrchových a podzemných vôd, znečistený zaolejovanými a inými odpadovými vodami a neexistuje podrobnejšia ekologická koncepcia na určenie cieľového stavu. Všetko toto malo byť v súvislosti s výstavbou vodného diela Nagymaros vyriešené v rámci Zmluvy.
V zmysle rozsudku je podstatné, aby sa faktická situácia tak, ako sa vyvinula od roku 1998, zaradila do kontextu zachovaného zmluvného a rozvíjajúceho sa zmluvného vzťahu, aby sa tak v čo možno v najväčšej miere dosiahli predmet a účel Zmluvy. V zmysle rozsudku máme rokovať, berúc do úvahy túto situáciu a prijať nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy zo 16. septembra 1977, v súlade s takými modalitami, na akých sa dohodneme.
Úlohou pracovnej skupiny pre právne otázky je požiadať pracovnú skupinu vodohospodársku, ekologickú, plavebnú a energetickú, aby vypracovala návrh na nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy a návrh modalít, na ktorých sa môžeme dohodnúť. (modalita = general form of structure – proposition according to the possibility, impossibility, contingency /náhodnosti javu/ or necessity). Potom, takto dohodnutý návrh na splnenie cieľov Zmluvy, s uvážením toho čo na faktickej existujúcej situácii je ešte pre obe strany únosné ponechať, doplniť do kontextu zmluvného vzťahu a Zmluvy 1977.
Slovenský návrh
Návrh otázok, ktorých vyriešenie umožní splnenie cieľov Zmluvy a relevantných bodov rozsudku medzivládnou dohodou.
Pracovná skupina je ustanovená v zmysle Zápisnice z rokovania vládnych delegácií Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vyneseného vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ktoré sa uskutočnilo 29. júna 2001 v Budapešti.
Mandátom pracovnej skupiny je preskúmať po odbornej stránke otvorené, neriešené a sporné otázky na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, posúdiť a porovnať alternatívy umožňujúce splnenie relevantných bodov rozsudku a pripraviť postup na spoločné posúdenie vplyvov na životné prostredie. Mandátom pracovnej skupiny je tiež vypracovanie takých podkladov, aké požiada pracovná skupina pre právne otázky alebo vedúci delegácií.
Dunaj medzi Bratislavou a Budapešťou sa z hľadiska práce pracovnej skupiny delí na úseky:
1. Úsek vodného diela Gabčíkovo (od Bratislavy po Sap- Kližská Nemá),
2. Úsek vodného diela Nagymaros (od Sapu- Kližská Nemá po Budapešť)
1. Úsek vodného diela Gabčíkovo
VD Čunovo je treba zapojiť do VD Gabčíkovo ako jeho integrálnu súčasť. (Prevádzkový režim na vodnom diele Gabčíkovo a Čunovo je popísaný v dočasnom manipulačnom poriadku, ktorý bol odovzdaný v decembri 2000 maďarskej strane). K tomu treba vypracovať:
o popis VD Čunovo,
o prevádzkový režim VD Čunovo,
o rozhodnutie, či VD Čunovo bude spoločnou alebo národnou investíciou,
o určenie ceny VD Čunovo,
o Dopad VD Čunova na podiel nákladov a úžitkov z VD Gabčíkovo,
o Ďalšie využitie Dunakiliti a dopad tohoto rozhodnutia na podiel nákladov a úžitkov z VD Gabčíkovo.
1.1. Otázky ktoré treba preskúmať
1.1.1. Protipovodňová ochrana
Za základnú úlohu starého koryta Dunaja považuje slovenská strana prevedenie povodňových prietokov. Protipovodňová ochrana úseku vodného diela Gabčíkovo je v tejto oblasti absolútne prioritnou otázkou.
Základnou otázkou je navrhnúť opatrenia v starom koryte Dunaja, aby sa zabezpečila protipovodňová ochrana územia. Tá musí byť založená na maximálnom prietoku v Dunaji v Bratislave pre ktorý sa budú skúmať všetky nasledujúce otázky a navrhovať technické riešenia.
Hať Dunakiliti má byť prevádzky schopná na prepúšťanie povodní v starom koryte Dunaja.
Vzhľadom na zabezpečenie protipovodňovej ochrany je nutné spoločne vyhodnotiť údržbu starého koryta Dunaja a alternatív jeho úprav, ktoré prichádzajú do úvahy. Okrem toho je treba vyhodnotiť z protipovodňového hľadiska inundáciu ako celok.
1.1.2. Prevádzanie ľadov
Prevádzanie ľadov na vodnom diele Gabčíkovo je popísané v dočasnom manipulačnom poriadku, ktorý bol odovzdaný v decembri 2000 maďarskej strane.
Základom prevádzania ľadov je nasledujúca činnosť:
- Varovanie Ľadovej služby WSD Wien, dva dni dopredu, že sa pripravuje prepúšťanie ľadov.
- Oznámenie, WSD Wien, že sa o dve hodiny začne prepúšťanie ľadov.
- Zníženie hladiny vody v zdrži Čunovo na kótu 130,1 m Bpv, prepúšťanie minimálne 250 m3/s vody do starého koryta Dunaja.
- Pri dosiahnutí čela plávajúcich krýh profilu Bratislava sa podľa vypracovanej tabuľky uvedenej v Manipulačnom poriadku zníži prietok na VE Gabčíkovo a ostatný prietok spolu s ľadmi sa odvádza objektmi stupňa Čunovo do Starého koryta Dunaja.
- Takýto režim prietokov do starého koryta sa bude udržiavať po celú dobu odvádzania ľadov.
Základnou otázkou je spoločne sa dohodnúť, aby maďarská strana pred dosiahnutím ľadov profilu stupňa Čunovo, za pomoci zvýšených prietokov v starom koryte, vyprázdnila koryto nad haťou Dunakiliti od prípadných ľadov a ľadovej triešte a spolupracovala so slovenskou stranou na hati Dunakiliti pri prepúšťaní ľadov. Pred začatím prepúšťania ľadov do Starého koryta, úsek od rkm 1851,750 až 1843,00 treba zbaviť ľadov, v spolupráci oboch vodohospodárskych organizácií manipuláciou na hati Dunakiliti. Hať Dunakiliti má byť preto prevádzky schopná na tieto účely. Nevyriešenou otázkou je potom zaradenie hate Dunakiliti do sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, čo je otázka plnenia technických funkcií hate.
Podobná situácia a požiadavky na funkčnosť hate Dunakiliti sú aj pri výskyte srieňových úkazov, výskyte súvislého zámrzu a ľadovej bariéry pod Bratislavou a jeho rozrušovaní.
1.1.3. Ekologické kritériá úprav starého koryta Dunaja
Maďarská strana vypracovala vo svojej technickej koncepcii [A-I/1.1] stanovenie cieľov:
- Vyhnúť sa naplneniu zdrže medzi Čunovom a Dunakiliti na maďarskom území.
- Od vodného diela Čunovo po hať Dunakiliti zabezpečiť hladinu vody starom koryte Dunaja tak, aby vzniklo prepojenie ramien s Dunajom.
- Ramená nad Dunakiliti napojiť na ramená pod Dunakiliti tak, aby v nich bola možná športová plavba.
- Pod vodným dielom Čunovo počítať s takými prietokmi v starom koryte Dunaja, aby nadväzovali na sústavu mŕtvych ramien.
Prakticky, tieto kritériá sú na uvedenom úseku splnené. Slovenská strana navrhuje, aby z ekologického hľadiska boli vypracované nasledujúce kritériá:
- Definovanie ako má z ekologického hľadiska byť upravené územie zdrže Hrušov-Dunakiliti na maďarskom území (od Čunova po Dunakiliti a od starého koryta Dunaja po pravobrežnú hrádzu zdrže na maďarskom území).
- Definovanie hladiny vody v starom koryte Dunaja od vodného diela Čunovo po hať Dunakiliti. Maďarská strana navrhuje kótu 124,80 m Bpv.
- Definovanie požadovanej hladiny vody v starom koryte Dunaja od hate Dunakiliti po Sap.
- Definovanie požadovanej hladiny podzemných vôd na maďarskom území medzi starým korytom Dunaja a Mošonským ramenom Dunaja.
- Definovanie, aký stav prírodného prostredia sa má v ramennej sústave Dunaja považovať z prírodného hľadiska za optimálny. Vypracovať kritériá takého optimálneho stavu.
- Vypracovať metodiku a kritériá na posúdenie vplyvu vodného režimu na terestrickú flóru pomocou fytoindikačných metód pre oblasť ovplyvnenú predpokladanými prácami (napríklad ramenná sústava a jej inundácia).
1.1.4. Plavba
Plavba v oblasti vodného diela Gabčíkovo je zabezpečená zdržou Čunovo a derivačným kanálom. Okrem toho je zabezpečená plavba cez stupeň Čunovo do starého koryta Dunaja minimálne po hať Dunakiliti (kde je tiež vybudovaná plavebná komora) a to pre:
- malé športové člny cez sklz pre športové lode vedľa plavebnej komory,
- ostatné športové lode, člny, a všetky technické plavidlá, výletné a osobné lode do rozmerov 50x24 m cez „malú“ plavebnú komoru,
- ostatné väčšie lode, nákladné lode a lodné súpravy dĺžky od 50 do 130 m a šírky do 24 m, vrátane núdzovej medzinárodnej plavby cez „veľkú“ plavebnú komoru.
Základnou otázkou, na ktorej sa treba spoločne dohovoriť, je, aká plavba a za akých podmienok má byť zabezpečená v starom koryte Dunaja a v ktorých jeho úsekoch. Slovenská strana zastáva názor, že:
- v starom koryte od Čunova po Dunakiliti je treba zabezpečiť všetky typy plavby, uvedené vyššie, za ľubovolných mimopovodňových podmienok,
- v starom koryte Dunaja od Dunakiliti po Sap je treba zabezpečiť plavbu športových a menších lodí,
- v celom úseku starého koryta Dunaja je treba zabezpečiť núdzovú plavbu pre prípad, ak plavba nie je možná cez plavebné komory v Gabčíkove. Pre takéto podmienky platia zvýšené prietoky do starého koryta Dunaja (až do celého momentálneho prietoku v Dunaji v Bratislave).
Dôležitou otázkou je aj definovanie prác ktoré treba pre zabezpečenie plavby vykonať a definovať podmienky využívania hate Dunakiliti na plavbu.
1.1.5. Energetika
Výroba elektrickej energie na elektrárni v Gabčíkove nie je v súčasnosti možná v špičkovej prevádzke tak, ako to predpokladala Zmluva 1977. Treba bilančne porovnať výrobu elektrickej energie pre každý návrh riešenia a porovnať ho s riešením v zmysle Zmluvy 1977.
1.2. Alternatívy riešenia splnenia cieľov Zmluvy z roku 1977 požadovaných rozsudkom MSD.
Alternatívy úprav starého koryta Dunaja, z ktorých je treba vybrať tak, aby umožnili splnenie vyššie uvedených cieľov a bodov rozsudku sú:
- Riešenie uvedené v Spoločnom zmluvnom projekte (pretekané prehrádzky).
- Zvýšenie dna koryta a jeho zúženie.
- Husté vzdutie prehrádzkami.
- Vzdutie regulovateľnými stupňami, haťami.
- Nový meandrujúci tok koryta.
- Iné riešenie, prípadne kombinácia uvedených návrhov.
Okrem toho je treba:
- Dohovoriť spôsob financovania investícií, prevádzky a údržby starého koryta Dunaja.
- Vypracovať dočasný spoločný manipulačný poriadok.
Riešenia v samotných ramenných sústavách a v inundácii sú národnou záležitosťou strán na ktorých území sa nachádzajú. Spoločným záujmom je, aby vody inundácie neznečisťovali Dunaj po ich návrate do hlavného koryta.
Úlohou pracovnej skupiny je navrhnúť riešenie – alternatívu, posúdiť vplyv navrhnutého riešenia na prírodné prostredie (EIA), odôvodniť návrh riešenia a predložiť návrh vládnej delegácii.
Návrh spoločného posúdenia vplyvu na životné prostredie
Ako základ pre rokovanie o vplyve na prírodné prostredie navrhujeme prijať materiál publikovaný z zborníku Prírodovedeckej Fakulty UK „Gabčíkovo part of the Hydroelectric Power Project, Environmental Impact Assesment“ pod názvom „Ecological Part of the Framework Agreement Between the Government of the Republic of Hungary and the Government of the Slovak Republic on Implementation Principles of the International Court of Justice Judgement“, strany 93 – 113. a príloha k stanovisku slovenskej strany z decembra 2000.
2. Úsek vodného diela Nagymaros
2.1. Otázky ktoré treba preskúmať
2.1.1Protipovodňová ochrana
Slovenská strana považuje protipovodňovú ochranu tohoto úseku za absolútne dôležitú, pretože povodeň zasiahla v roku 1965 práve slovenské územie. Toto obzvlášť pripomíname maďarskej vládnej delegácii, pretože treba splniť ochranu proti povodniam aj maďarského územia. V rámci projektu vodného diela Nagymaros bola maďarská strana povinná zabezpečiť protipovodňovú ochranu svojho územia [3-C-I/4.2.2-4 (k)].
Samozrejme, protipovodňovú ochranu treba spoločne vyhodnotiť na celom úseku toku od Sapu po Szob, napríklad [3-C-I/4.3.2.1-1 (f) (str.43)], [3-C-I/4.3.2.2-5 (d)] a ďalej po Budapešť.
2.1.2. Plavba, zníženie kvality a preklasifikovanie vodnej cesty
Maďarská strana v tomto úseku Dunaja si kladie za cieľ z hľadiska plavby obmedziť očakávané zníženie hladín dôležitých nízkych prietokov a zabezpečiť medzinárodnú plavebnú dráhu [3-C-I-1-3].
Úsek Sap – Kližska Nemá, rkm 1811-1790
Tu je intenzívne zaklesávajúce koryto, ktoré maďarská strana vie stabilizovať len úplnou ochranou koryta malej vody, čo znamená vybagrovanie projektovaného koryta a jeho ochranu kamenným záhozom [3-C-I-4.1-1].
Úsek Kližská Nemá – Szob, rkm 1790-1706
Na tomto úseku bude pokles hladiny nízkej vody maďarskou stranou navrhovanými prácami znížený na 30 – 40 cm [3-C-I-4.2-1]. Navrhované práce sa skladajú z úsekov zúženého opevneného koryta a upravených úsekov nad nimi. Predpokladá sa 8 až 10 takýchto úsekov [3-C-I-4.2-4]. Pre zabránenie celkového poklesu hladín malej vody by bolo potrebných 2 až 3 násobný počet takýchto zúžených a opevnených úsekov [3-C-I-4.1-5] , teda náklady za 50 rokov budú 60 až 180 miliárd Ft.
Na tomto úseku sa očakáva pokles hladín 0,2 m, preto netreba vybudovať stavby obmedzujúce pokles hladiny nízkej vody.
Okrem toho sa počíta s trvalou údržbou plavebnej dráhy.
Vzhľadom na zabezpečenie plavby treba spoločne slovenskými a maďarskými odborníkmi posúdiť tento technický návrh zabezpečenia medzinárodnej plavebnej cesty, navrhnutý maďarskou stranou, ako protinávrh voči projektu, zabezpečujúcemu vzdutie hladiny v tomto úseku podľa Zmluvy 1977 a podľa riešenia uvažovaného v Rámcovej dohode.
2.1.3. Ekologické hodnoty Dunaja
Maďarská strana v tomto úseku Dunaja si kladie za cieľ z hľadiska ekológie obmedziť očakávané zníženie hladín vôd nízkych prietokov v koryte Dunaja a považuje za dôležitú aj vhodnú rehabilitáciu zanedbaných dunajských ramien [3-C-I-1-3 a 3-C-I-1-4].
Z ekologického hľadiska za najcennejšie územia považuje maďarská strana vedľajšie ramená a ostrovy [3-C-II-1.3.5-6]. To neznamená, že takéto hodnoty sa nenachádzajú v koryte Dunaja [3-C-II-1.4.2-1]. Tieto sú podľa nášho názoru z ekologického hľadiska jednoznačne najcennejšie územia. Zrejme z tých dôvodov o ekologických aspektoch maďarských návrhov, (napríklad vyjadrených vo výkresoch [3-C-I-P12-2] v prílohách označených C-I/12.1 a 2) sa nehovorí nič. Vyber komentovaných prvkov v [3-C-II-1.4.1-3], konkrétne: botanické hodnoty, rekreačné a panoramatické hodnoty, požiadavky na využitie brehov, požiadavky na územný rozvoj a charakteristické prvky kvality vody nie sú v skutočnosti ekologické charakteristiky.
Slovenská strana preto navrhuje, aby pracovná skupina pripravila kritériá na vykonanie podrobnejšieho stupňa analýzy vplyvov na prírodné prostredie, podľa ktorých maďarská a slovenská strana takúto analýzu, každá na svojom území, pripraví a predloží vládnym delegáciám. V prípade potreby túto analýzu posúdia odborníci iných krajín.
2.1.4. Ekologické hodnoty priľahlých ramien a územia
Pracovná skupina má definovať ekologické hodnoty priľahlých ramien a územia včítane typov biotopov, ktoré sú cenné a treba ich vodným režimom podporiť, prípadne rehabilitovať.
2.1.5. Ekologické problémy
Základným problémom maďarského materiálu [3-C-II-4-1.3-1 a ďalšie] je nesúlad s harmonogramom realizácie ekologických požiadaviek a požiadaviek občanov. Nie je jasné v čom je tak podstatný rozdiel medzi požiadavkami ekológov a požiadavkami občanov. Pracovná skupina by mala definovať ekologické požiadavky a požiadavky občanov.
Problémom je, že mnohé úseky maďarských ramien sú znečistené, a že tieto otázky maďarská strana vo vlastnej kompetencii zatiaľ nevyriešila [3-C-II-4-6.1-2], [3-C-II-4-6.1-3], [3-C-II-4-6.1-4], [3-C-II-4-6.1-7], [3-C-II-4-6.1-8], [3-C-II-4-9.1-2], [3-C-II-4-9.1-4].
Mnohé úseky Dunaja považujeme za veľmi hodnotné z rôznych hľadísk. Okrem čisto ekologického hľadiska, napríklad vytvárania biodiverzity dobrým príkladom je Domošský brod, ktorý je cenný hlavne svojou prekrásnou panorámou [3-C-II-11.1-1]. Všetky cenné úseky Dunaja, ramien a priľahlého územia, z rôznych hľadísk, by bolo treba definovať a kartograficky spracovať.
Základným problémom ramien je ich zanášanie, napríklad [3-C-II-4-3.1-2], [3-C-II-4-4.1-1], [3-C-II-4-7.1-1] a mnohé iné. Treba navrhnúť taký vodný režim ramien, aby ramená nebolo treba často bagrovať. Bagrovanie totiž nie je možné považovať za ekologickú metódu.
Ďalším problémom je aj pokles hladín podzemných vôd, ktorý sa navrhovanými prácami nezastaví. Prebagrovanie ramien, s cieľom aby v nich tiekla voda [3-C-II-4-1.2-2], [3-C-II-4-5.1-3], [3-C-II-4-7.1-6], [3-C-II-4-10.1-5], [3-C-II-4-12.4-2] a iné, tento problém nerieši, a tým vlastne nenastane rehabilitácia okolitého územia, ale bude pokračovať prechod od vlhkomilných ku suchomilným druhom.
Ekologickým problémom je tiež vypúšťanie odpadových vôd veľkých priemyselných podnikov priamo do Dunaja [3-C-II-8.3-13], [3-C-II-8.3-14] a ďalej.
Existuje rad ďalších problémov, ktoré by mala pracovná skupina definovať a hľadať možné spôsoby riešenia na oboch stranách.
2.1.6. Ekologické ciele v Dunaji a ramenách
Slovenská strana navrhuje vypracovať:
- Kritériá do akého ekologicky cieľového stavu treba upraviť Dunaj ([3-C-II-1.6-2] „ ... tzv. uvedenie do pôvodného stavu“ nemôže byť cieľom...“).
- Vypracovať ekologickú koncepciu na určenie cieľového stavu ([3-C-II-1.6-3] nie je k dispozícii podrobnejšia ekologická koncepcia).
- Určiť ekologické ciele nielen pre jednotlivé vedľajšie ramená [3-C-II-1.6-4 a 5], ale aj pre koryto Dunaja a pre podzemnú vodu na priľahlom území.
- Definovať „zdevastované územia [3-C-II-1.6-4] „ a navrhnúť ich rehabilitáciu.
- Definovať stav pred zaklesávaním hladiny vody v Dunaji a to aj vo vedľajších ramenách, ich prepojenosť s Dunajom a tiež stav podzemných vôd [3-C-II-2.1-1].
- Definovať možné opatrenia voči zužovaniu sa voľnej šírky hladiny vody v ramenách [3-C-II-2.1.1-1] a javom popísaným v [3-C-II-2.1.2-1 a 2], aby hydraulický kontakt bol dosť intenzívny.
- Definovať potrebné rýchlosti prúdenia a typy ramien z ekologického hľadiska [3-C-II-3.4-1]. Z hľadiska biodiverzity všetky typy ramien od parapotamal po plesiopotamal sú pre inundáciu typické a pre biodiverzitu potrebné.
2.1.7. Údržba plavebnej cesty
Vybudovanie a údržba plavebnej cesty sú dôležitou ekologickou otázkou. V každom prípade práce v Dunaji, vytvorenie opevneného brehu, dna, sú zásahom do ekológie toku. Dôležitý je aj faktor údržby a hlavne jeho plošného rozsahu a intervalu opakovania. Navrhnutý spôsob úprav koryta Dunaja sa skladá síce z klasických úprav v toku, ale jeho rozsah je oproti tomu, čo na Dunaji poznáme, príliš veľký. Tieto navrhované práce je treba z ekologického hľadiska vyhodnotiť v pracovnej skupine.
2.1.8. Energetika
Výroba elektrickej energie, tak ako ju predpokladala Zmluva 1977, neexistuje. Výroba špičkovej energie na vodnom diele Gabčíkovo nie je možná pre nevybudovanie vodného diela Nagymaros. Slovenská strana navrhuje vypracovať:
- Bilančné porovnanie výroby elektrickej energie pre každý návrh riešenia a porovnať ho so zmluvným projektom.
2.2. Alternatívy, ktoré treba posúdiť z hľadiska plnenia cieľov Zmluvy.
- Riešenie uvedené v Zmluve 1977
- Riešenie uvedené v Rámcovej dohode
- Riešenie predložené maďarskou stranou v decembri 1999
Návrh spoločného posúdenia vplyvu na životné prostredie
Ako základ pre rokovanie navrhujeme prijať materiál publikovaný z zborníku Prírodovedeckej Fakulty UK „Gabčíkovo part of the Hydroelectric Power Project, Environmental Impact Assesment“ pod názvom „Ecological Part of the Framework Agreement Between the Government of the Republic of Hungary and the Government of the Slovak Republic on Implementation Principles of the International Court of Justice Judgement“, strany 93 – 113.