Stanovisko

delegácie vlády SR na prejav vedúceho maďarskej vládnej delegácie a na materiál predložený maďarskou stranou na rokovaní 29. júna 2001 v Budapešti

 

Hneď v úvode prejavu pán Székely spomenul, že od vynesenia haagskeho rozsudku už uplynuli skoro štyri roky a v záujme ochrany a obnovy prírodného prostredia na zodpovedajúcej úrovni, by bolo načase dohodnúť sa aspoň na otázkach principiálneho významu realizácie Rozsudku.

 

Pripomínam, že sme sa už na úrovni vládnych delegácií pred vyše dvoma rokmi dohodli a naše delegácie spoločne pripravili Rámcovú dohodu „o zásadách realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1977 v spore týkajúcom sa Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros“. Tento spoločný návrh vláda Slovenskej republiky schválila a vyjadrila pripravenosť ho podpísať. Bola to práve maďarská strana, ktorá tento návrh odmietla a  súčasná maďarská delegácia nebola ochotná v rokovaniach na tento návrh nadviazať. Podľa názoru oboch vládnych delegácií, ktoré tento návrh pripravili, tento návrh spĺňal ciele Zmluvy 1977 tak, ako nám to predpisuje haagsky rozsudok. Teda slovenská vláda prijala už 6 mesiacov po Rozsudku návrh faktickej dohody. Teraz, takmer po štyroch rokoch, sa spomína potreba dohodnúť aspoň otázky principiálneho významu. To je skutočnosť. Ktoré sú to tie principiálne otázky?

 

Podľa stanoviska pána Székelyho, pretože ide o realizáciu súdneho rozhodnutia, práca vládnych delegácií má byť len právneho charakteru. S tým slovenská strana nesúhlasí. Rozsudok kladie najväčší dôraz na splnenie cieľov Zmluvy, ktorých plnenie je čisto technická otázka. Čo sa týka výrokovej časti rozsudku, odsek 155 myslím, že v bodoch (1) A, B, C, D a (2) A vo výklade a akceptovaní nemáme žiadne rozpory. Ak áno, prosím, nech ich maďarská strana definuje a nech sa nimi zaoberá právna odborná skupina.

 

Slovenská strana v zmysle odseku 155 (2) B chce dosiahnuť ciele Zmluvy v súlade s takými modalitami, na ktorých sa dohodneme, berúc do úvahy dnešnú situáciu. Pre slovenskú stranu je výklad tohto odseku jasný. Ide tu výlučne o odborné technické otázky. Dnešná situácia na Dunaji od Bratislavy po Budapešť je taká, že ciele Zmluvy nie sú splnené a podľa návrhov maďarskej strany sa tieto ciele ani nesplnia. Ak je v chápaní tohto odseku medzi nami rozdiel, potom nech sa týmito otázkami zaoberá právna odborná skupina a otázkami plnenia cieľov zmluvy vodohospodárska odborná skupina.

 

Bez odborných rokovaní nevieme definovať a teda ani sa dohodnúť (pri príprave Rámcovej dohody sme sa na základe odborných rokovaní vedeli dohodnúť) o prijateľnom riešení a jeho dopadoch na ciele zmluvy. Rozhodnutie súdu je jasné: Platí Zmluva z roku 1977. Máme rokovať a musíme prijať nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy v súlade s takými modalitami na akých sa dohodneme. Z hľadiska rozsudku sa musíme dohodnúť na dvoch hlavných veciach a to uviesť Variant C do súladu so Zmluvou 1977 a splniť ciele zmluvy.

 

Plnenie cieľov Zmluvy určite nie je právnou, ale technickou otázkou! Podľa Rozsudku MSD v platnosti zostali i súvisiace dohody. Takou je i štatút splnomocnencov vlád. Podľa štatútu za plnenie zmluvy a riešenie všetkých technických otázok zodpovedajú splnomocnenci vlád. Ciele zmluvy sa splnia realizáciou technických, vodohospodárskych, ekologických energetických a iných stavieb a ich prevádzkovaním podľa spoločného manipulačného poriadku. Ciele zmluvy sa nesplnia právnickými ani politickými vyhláseniami. Je načase, aby sme obnovili  rokovania  splnomocnencov maďarskej a slovenskej vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel v zmysle Zmluvy, Spoločného zmluvného projektu a spoločného štatútu.

 

Z odborného, technického hľadiska, sú aj podľa rozsudku MSD rozhodujúce nasledujúce základné témy:

 

Za realizovanie prác na úseku od Čunova po Kližskú Nemú je, podľa zmluvy, zodpovedná maďarská strana. Namiesto pôvodného návrhu úprav starého koryta prehrádzkami, maďarská strana navrhuje riešenia neplniace ciele zmluvy. Navrhuje riešenie, ktoré technicky vyžaduje 40 – 60 % z prietoku v Bratislave do starého koryta. Je to prietok, ktorý je potrebný až po výstavbe takéhoto riešenia. Takýto prietok ale požaduje už pred vybudovaním technického diela, ktoré navrhuje.

 

Čo sa týka úseku Sap-Budapešť maďarská strana tvrdí, že na základe rozsudku sa máme dohodnúť na plnení  cieľov  zmluvy  len  tými objektami, ktoré sú už postavené, teda, že nemusíte postaviť vodné dielo Nagymaros. Na druhej strane navrhuje na tomto úseku odsúhlasiť nové investície  a to projekt úpravy koryta Dunaja, ktorého náklady ste vyčíslili na 136 689 miliónov  Ft  a  na ďalšie  investície 18 421 miliónov Ft. Návrhy projektov pritom podľa presvedčenia slovenskej strany neplnia ciele zmluvy, a to ani dočasne. O tomto sa tiež musí rokovať na odbornej úrovni.

 

Z vystúpení pána Székelyho sme získali dojem, že Rozsudok MSD si vysvetľuje maďarská strana nasledovne: Súd rozhodol, že maďarská strana nemusí postaviť vodné dielo Nagymaros, ale slovenská strana má súhlasiť s projektom ktorý nespĺňa ciele zmluvy, na ktorý sú vyššie investičné náklady ako na Nagymaros, nerieši dlhodobo problémy na Dunaji a ekonomicky úplne znehodnocuje celý projekt. Na úseku vodného diela Gabčíkovo sa má, podľa materiálov maďarskej strany, vybudovať nové koryto Dunaja, prípadne sa majú vykonať úpravy starého koryta Dunaja, ktoré minimalizujú ciele zmluvy a sú mimoriadne nákladné. Požadovaný režim vôd sa má realizovať ešte pred realizáciou samotného projektu. Slovenská strana s takým postojom nesúhlasí. To nie je ani technický, ani právny prístup k plneniu cieľov zmluvy. Áno. Rozsudok pamätal i na takú situáciu, že sa nedohodneme. Odsúdil nás však, že musíme najprv rokovať.

 

Aké je stanovisko slovenskej strany na otázku „za akých technických prevádzkových podmienok, podmienok ochrany životného prostredia a iných podmienok, by bolo Slovensko ochotné prijať zanechanie dolného vodného diela“?

 

Argumenty maďarskej strany o „stave ekologickej núdze, keď sa postaví Sústava (podľa odseku 40 Rozsudku) nepresvedčili SÚD, že existovalo reálne „vážne“ a „bezprostredné“ „nebezpečenstvo“, a že opatrenia prijaté Maďarskom boli na to jedinou možnou reakciou (odsek Rozsudku 54). Slovenská strana je názoru, že to platí aj dnes, a že maďarská strana nemala a nemá žiadne odborné argumenty na to, aby požadovala nepostavenie vodného diela Nagymaros. Maďarská strana uviedla na rokovaní len jeden argument proti postaveniu dolného stupňa, a to záujmy maďarskej krajiny. Ani tento argument nám nebol vysvetlený.

 

Našou základnou podmienkou na takto položenú otázku je, že maďarský návrh musí splniť ciele Zmluvy 1977 nakoľko je to len možné. Slovenská strana, vychádzajúc z predložených materiálov je názoru, že maďarský návrh nespĺňa ciele Zmluvy 1977, pretože 

 Podľa Zmluvy sa to všetko malo splniť výstavbou vodného diela Nagymaros. Ak nedostane maďarská pracovná skupina mandát porovnávať maďarskou stranou navrhované riešenie s pôvodným riešením podľa spoločného zmluvného projektu na plnenie cieľov zmluvy, potom nám iné neostáva iba považovať to za návrh na  rokovanie s neprijateľnými „predbežnými podmienkami“. Navrhujeme, nech vypracuje maďarská strana taký návrh, ktorý, prijateľne pre našu stranu, splní ciele Zmluvy 1977. Prediskutujte ho s nami a zrealizujte ho na vaše náklady. Pokiaľ návrh nebude plniť ciele Zmluvy a nebude technicky správny, nebudeme s ním súhlasiť, a nemôže sa od nás požadovať, aby sme boli za takýto projekt spoluzodpovední. Maďarská  strana má, podľa Zmluvy, stále právny záväzok na postavenie dolného stupňa a právny záväzok na plnenie cieľov Zmluvy 1977.  Maďarská strana ale  nemá právny nárok zakázať slovenským odborníkom konštatovať, že z doterajších návrhov práve projekt vodného diela Nagymaros najlepšie plní ciele zmluvy a je po každej stránke najvýhodnejší. Napriek takémuto konštatovaniu, slovenská strana pri predchádzajúcich rokovaniach o realizácii rozsudku MSD súhlasila s modalitou výstavby „dolného stupňa“ na inom mieste, pretože tento návrh spĺňal základné, pre slovenskú stranu prijateľné, ciele Zmluvy. Bola to však táto maďarská delegácia, ktorej bolo znemožnené resp. odmietla pokračovať v týchto rokovaniach.

 

A teraz stanovisko k materiálu, ktorý predložila maďarská strana na rokovaní 29.júna 2001 v Budapešti

Minimálne ekologické prietoky

 

Dovolíme si upozorniť na niektoré časti maďarského textu:

 

V časti [3-A-I.1-1] je vysvetlenie, že ekologické zásady pre maďarskou stranou navrhnuté „riešenie s meandrovaním“, alebo vzdutie vodnej hladiny ostrovmi a vyplnením koryta“, má umožniť zvýšenie hladiny vody a obnovenie dynamiky vody podľa charakteristík 1950-tich rokov s využitím delenia prietoku minimálne 550 – 600 m3/s do starého koryta Dunaja. Teda maďarský návrh riešenia nie je založený na stave koryta Dunaja pred prehradením v roku 1992, ale sa požaduje návrat hladín aký bol v 1950-tich rokoch, čo je podstatne vyššie ako boli hladiny v roku 1992. Bez existencie vodného diela Gabčíkovo a Čunovo by sa návrat k takýmto stavom hladín dnes vôbec nemohol požadovať, z protipovodňového hľadiska by bol nebezpečný a technicky by bol bez vzdutia v koryte Dunaja nerealizovateľný [3-B-4.1.13-3 a ďalej až  .13-5]. Okrem toho maďarskou stranou vybrané a navrhnuté dve varianty riešenia boli zostavené pre vopred stanovený prietok. Takýto prietok môže maďarská strana žiadať nie do dnešného starého koryta Dunaja, ale do koryta Dunaja vybudovaného podľa maďarskou stranou navrhnutého návrhu, s ktorým by musela slovenská strana súhlasiť. O takomto návrhu maďarská strana doteraz na odbornej úrovni so slovenskou stranou odmietla rokovať. V súhrne za odsekom [3-B1-4-7] sa hovorí, že variant „nové meandrujúce koryto potrebuje prietok 40 – 60 % vody z prietoku vody v Bratislave a „zvýšené a zúžené koryto“ potrebuje viac ako 60 % prietoku z vody v Bratislave. To môže byť technicky pravda, ale o týchto návrhoch zatiaľ maďarská strana sa odmietala na úrovni odborníkov s nami rozprávať. Teda zhrniem, 40 – 60 a viac percent vody je v maďarských materiáloch definované nie pre dnešné staré koryto Dunaja, pre ktoré takýto prietok už požadujete, ale pre zmenené, nákladne upravené koryto Dunaja niekoľkými priehradami, alebo upravené a zvýšené koryto Dunaja nasypaním obrovského množstva štrku. Toto jednoznačne potvrdzujete vo vašej poznámke E), odovzdanej písomne slovenskej delegácii na rokovaní 29. júna 2001.

 

Upozorňujeme na maďarský materiál nazvaný 6.1. Ekologická analýza variantov [3.B.6.1], ktorý s touto témou súvisí. V [3-B-6.1.1-2-3] slovenskej strane píšete, citujem, „Pre rastliny a živočíchy v inundácii v prvom rade nie je určujúce množstvo vody, ale hladina vody. Z takého hľadiska je najlepšie riešenie to, ktoré s menším množstvom vody vie vytvoriť 100 %-né naplnenie, čiže ekologické optimum. K tomu patrí vodný režim podobajúci sa prirodzenému, ročný cyklus striedania sa povodní a malých vôd (jesenno-zimná malá voda, povodeň na začiatku jari a leta, v ostatných obdobiach hladiny strednej vody.) Na reguláciu vodného režimu je v každom prípade potrebný zásah človeka, a preto je potrebné vybrať nejakú technickú alternatívu, aby bolo možné zabezpečiť možnosť vodného režimu napodobňujúceho prírodu a tým, aby sa vytvoril systém napodobňujúci pôvodný prirodzený vodný režim“.  [3-B-6.1.1-2-3] „Po uskutočnení rozhodnutia o spôsobe riešenia je potrebné vykonať konkrétne, v jednotlivých oblastiach, stanovenie potrebných hladín vody. Je prirodzené, že ak dostaneme 20 % prietoku, sú potrebné iné riešenia, ako keď k nám prichádza 40, 50 alebo 70 %. Aj v prípade minimálneho množstva je treba sa snažiť o dosiahnutie ekologického optima“.

 

Samozrejme, pre simuláciu povodní v ramenných sústavách treba iný vodný režim a viac vody. Zaplavenie inundácie by však malo byť počas povodní na Dunaji a vtedy je dostatok vody aj pre inundáciu. Pripomíname, že hať Čunovo je pre takýto prípad naprojektovaná tak, že môže prepustiť do starého koryta Dunaja 10090 m3/s vody, čo presahuje hodnotu uvedenú v [3-B-6.1.1-2-9].

 

Krátky súhrn: Maďarská strana nepostupovala podľa návrhu vlastných odborníkov uvedeného v [3-B-6.1.1-2-4], ale dopredu bol definovaný želaný prietok, potom sa vypracovali riešenia, a z toho  dve riešenia, ktoré spĺňali objednávateľom štúdie definovaný prietok (nie mnohoraké ciele Zmluvy), sa vybrali ako najlepšie. Je zaujímavé, že tie dve riešenia nepochádzajú z dielne maďarských odborníkov. A naviac, v paragrafe 7 čl. 5. odsek a) požadujete, citujem: „Pri výbere alternatívy, ktorá sa má realizovať, budú Strany vychádzať z maďarských návrhov...“, a to sa konštatuje ako hotová vec, dokonca bez predbežnej spoločnej odbornej diskusie o týchto návrhoch.

 

Na druhej strane maďarský materiál zdôrazňuje, že z hľadiska eutrofizácie minimálny prietok v starom koryte Dunaja je 400 m3/s [3-A-I.1-3], čo je minimálny prietok v čase keď môže existovať eutrofizácia. K ekologickému minimu sa maďarská strana vracia v [3-A-I/3.4.2-1]. V [3-A-I/3.4.2-2] hovorí, že pokiaľ by kvalitu vody Starého Dunaja ohlasoval monitoring, potom je možné rozhodnúť, aby hodnota teoretického ekologického minima závisela od skutočne pozorovanej kvality vody v Dunaji. Potom by sa mohlo, v priaznivých prípadoch, ísť pod hodnotu ekologického minima definovanú maďarskou stranou. Tým by sa zároveň zvýšila dynamika zmeny hladín vody. A je len samozrejmé, že táto zásada by platila aj opačne, teda v určitých obdobiach by sa prietoky zvýšili. Upozorňujeme však, že to isté musí platiť aj pre zdrž a derivačný kanál, a že musí ísť o to, aby kvalita vody opúšťajúca Staré koryto Dunaja a elektráreň Gabčíkovo bola čo najlepšia, napríklad v profile Medveďov. Dnes vieme, že z hľadiska eutrofizácie, voda Dunaja, pretekajúca cez Komárno a Szob, je lepšia ako pred prehradením, a môžeme vysvetliť, že v tom hrá dôležitú úlohu práve vodné dielo Gabčíkovo, Čunovo a pretekajúca voda v ramenných sústavách. Predpokladáme, že aj maďarskej strane ide o to, aby voda v Dunaji bola lepšia hlavne pre zásobovanie Budapešti a iných miest príbrežnými studňami. Nie len pre Maďarsko, ale pre Slovensko je kvalita povrchových vôd dôležitá, a to hlavne z hľadiska kvality podzemných vôd na Žitnom ostrove a na ostrove Szigetköz.

 

Zmienku o inom kritériu alebo odôvodnení minimálnych ekologických prietokov sme v maďarskom materiále nenašli. Nachádza sa tam len konštatovanie, že pre dve varianty, ktoré pre vaše požadované predbežné podmienky boli vypracované a bez našej účasti vybrané, je po ich realizácii treba 40 až 60 % vody z prietoku v Dunaji v Bratislave. Odborníkom je zrejmé, že také isté riešenie sa dá vypracovať aj pre podstatne menšie prietoky, a že prietoky pre takéto technické riešenie nie sú podstatné.

 

Maďarská strana navrhuje aby v Dunaji nad Dunakiliti bola kóta hladiny medzi 123,80 až 124,80 Bpv. [A-/3.1] [3-A-II/3-5]. Ďalej sa píše, že podľa maďarských informácií je dolná hladina pod Čunovom 124,80 Bpv. Poznamenávame, že je to dnes splnené pri prietokoch a opatreniach podľa Dohody z r. 1995.

 

Hať Dunakiliti

 

Skutočne nie je ťažké dokázať, že maďarská strana vo svojom materiály slovenskej strane dokazuje že:

 

Nagymaros - dokazovanie škodlivých vplyvov vodného diela

 

Slovenská strana je presvedčená, že maďarská strana nemá a ani nikdy nemala žiadne skutočne odborné dôkazy proti postaveniu vodného diela Nagymaros. To znamená, že súdu predložila materiály, v ktorých boli len dohady, odkazy na rôzne všeobecné stanoviská rôznych organizácií, prípadne veci, ktoré s prerušením výstavby vodného diela Nagymaros v skutočnosti už nesúviseli, ako napríklad bagrovanie koryta Dunaja pod stupňom Nagymaros. Slovenská strana skutočne nemôže donútiť maďarskú stranu toto vodné dielo postaviť, aj keď to vyplýva z platnej Zmluvy 1977, ale môže konštatovať, že návrh, ktorým nahradzujete plnenie cieľov Zmluvy, ktorý ste nám predložili, neplní žiadne ciele Zmluvy 1977. To sme už dokumentovali na predchádzajúcich rokovaniach. Posúdenie platnosti a správnosti maďarských argumentov pred súdom a  postoja maďarskej strany k plneniu zmluvy 1977, ako aj argumentácia v súčasných rokovaniach, len sčasti patrí do právnej odbornej skupiny. V každom prípade žiadame, ak nechce maďarská strana postaviť vodné dielo podľa Zmluvy 1977, ani iné vodné dielo spĺňajúce ciele zmluvy 1977, rokovať na odbornej úrovni o takých návrhoch riešenia úseku Dunaja od Sapu po Budapešť, ktoré splnia tieto ciele Zmluvy z roku 1977 a splnia aj ekologické požiadavky v Dunaji a jeho okolí a budú prijateľné aj pre slovenskú stranu. Zatiaľ, a to zdôrazňujem, nás návrhy maďarskej strany o prijateľnom riešení, ktoré by aspoň približne splnili ciele Zmluvy 1977 na tomto úseku Dunaja, nepresvedčili. Možno, že je to práve preto, že cieľom dokumentačného materiálu, ktorý ste nám v roku 1999 predložili, nebolo splniť mnohoraké ciele Zmluvy 1977 tak dobre ako sa to len dá, ale splniť ciele zadávateľa úlohy, ktorým v prvom rade bolo nepostaviť žiadny dolný stupeň.

 

To, že návrh, ktorý ste nám odovzdali v decembri 1999 neplní ciele zmluvy, je zrejmé priamo z vášho návrhu. Všetko, čím sme vám doteraz oponovali, je opísané z vašich materiálov, ktoré ste nám oficiálne predložili. Máte samozrejme aj možnosť nám oznámiť, že materiál, ktorý ste nám oficiálne predložili, nie je správny. Dovoľte zase zacitovať niektoré skutočnosti z vášho materiálu, ktorý síce nehovorí o škodlivosti vodného diela Nagymaros, ale spochybňuje maďarský návrh, ktorým sa má vodné dielo Nagymaros nahradiť:

-         [3-C-I/4.1-7] Minimálna 80 m šírka plavebnej dráhy prakticky umožní len jednosmernú plavbu, ktorá už pri určitej intenzite plavby prekáža premávke.

-         [3-C-I/4.3.3-4  a  5] Pokles hladiny ... je nepriaznivý v dolnej časti Szigetközu, resp. na úseku vyústenia Mošonského Dunaja (vrátane aj oblasti Győr).

-         [3-C-I/4.3.3-9  b)] šírku plavebnej dráhy je možné vytvoriť v max. Šírke 200 – 220 m oproti šírke 260 m predpísanej v SZP.

-         [3-C-I/5.1-10] Nemáme skúsenosti ... ale právom môžeme predpokladať, že vplyvy uvedené v predchádzajúcich odsekoch sa objavia dlhodobo v silnejšej miere, ale ich charakter sa nezmení. Jeho rozsah a charakter výrazne pociťujeme vo vplyve na plavebnú dráhu.

-         [3-C-I/5.1-11] Každý 20 cm pokles hladiny malej vody odstráni na stabilnejších úsekoch koryta predpísanú bezpečnosť, ktorú treba zabezpečiť k hĺbke ponoru lodí. Pri tomto vytvorení novej plavebnej dráhy vznikne z dôvodu nového ďalšieho poklesu hladiny malej vody protirečenie medzi riešením zabezpečujúcim dlhodobo potrebnú plavebnú dráhu a riešením, ktoré je momentálne lacnejšie ale čoskoro bude vyžadovať ďalšie práce.

-         [3-C-I/5.2-5] Všeobecné výrazné zvýšenie doteraz vytvorených hladín malej vody, s tradičnými spôsobmi úpravy toku na Dunaji, nie je vyhovujúcim riešením. Poklesu hladiny malej vody pri daných pomeroch po určitom období už prípadne nevieme zamedziť, ale vieme ho natoľko spomaliť a zabrzdiť, aby z toho vzniklé problémy a ich rozsah mohli byť riešené ešte cca na obdobie 50 rokov.

 

 

Stanovisko k neporozumeniu Rozsudku (stanovisko maďarskej strany, príloha č. 4 zápisnice z 29 júna 2001.)

 

V bode B) maďarská strana obviňuje slovenskú stranu z neporozumenia rozsudku MSD. Poznamenávame, že rozsudok nezakazuje stranám plniť Zmluvu, stavať stranám objekty, na ktorých sa spoločne dohodnú, ani nenúti žiadnu stranu niečo postaviť, ani súhlasiť s názorom druhej strany. O každej zmene v medzinárodnej zmluve a doplnku projektu strany musia vzájomne, na odbornej úrovni, rokovať. To sa dosiaľ nestalo, napriek opakovaným návrhom slovenskej strany vytvoriť odborné skupiny. Podklady a návrhy, ktoré nám predložila maďarská strana na plnenie cieľov Zmluvy 1977 v úseku Dunaja vodného diela Nagymaros tieto ciele Zmluvy neplnia a neplnia ani ekologické požiadavky. Opakujeme, že ekologické argumenty pred MSD boli jediným argumentom maďarskej strany proti postaveniu vodného diela Nagymaros. Z predložených materiálov a aj z  reakcií, že o vodnom diele nie je maďarská strana ochotná rokovať, sa nám zdá, že maďarská strana nemala a ani nemá skutočné ekologické argumenty proti výstavbe vodného diela Nagymaros. Naopak, materiál, ktorý ste nám predložili, a má naplniť ciele Zmluvy v tomto úseku Dunaja, nielen že neplní ciele Zmluvy, ale je ekologicky nevhodný. Z právneho hľadiska sa maďarská strana pred súdom odvolávala a stále sa odvoláva a opiera o neexistujúce ekologické argumenty.

 

Zároveň si dovoľujeme upozorniť, že maďarská strana vyhlasuje, že nepostaví Nagymaros – a slovenská strana to nemá požadovať. Na druhej strane maďarská strana navrhuje namiesto toho postaviť stavbu, ktorá v súčasnosti neexistuje - nestojí [odsek B) poznámka 6 o tom, že cieľom Zmluvy môžu vyhovieť len stavby, ktoré v súčasnosti stoja], ktorej náklady sú vyššie ako náklady na vodné dielo Nagymaros, ktorá predstavuje väčší rozsah prác včítane kubatúry výkopov, bagrovania, opevňovania a ktorá by podstatne viac a na dlhšiu dobu negatívne ovplyvňovala prírodné prostredie. A slovenská strana s tým všetkým má súhlasiť. Táto stavba zároveň vyžaduje dlhodobú intenzívnu údržbu, a navyše, ďalšie finančné náklady na bagrovanie a sprietočnenie ramenných sústav. Zároveň to zrejme znamená, že ak maďarská strana v zmysle Zmluvy nevybudovala čističky odpadových vôd, tak ich ani nemusí vybudovať a niekedy to spraví EÚ ako ideálny program. Súd rozhodol, že majú byť splnené ciele Zmluvy 1977. Súd nerozhodol, že Nagymaros má byť postavený a súd ani nerozhodol, že Nagymaros nemá byť postavený. Súd ani nerozhodol, že namiesto vodného diela Nagymaros má byť postavené niečo iné, technicky neporovnateľné, za vyššie náklady a s vyšším objemom prác, nespĺňajúce ciele Zmluvy 1977. Teda, tak ako maďarská strana nemusí súhlasiť s našou mienkou, že najlepšie riešenie je podľa Zmluvy 1977, tak ani slovenská strana nemusí a nemôže, bez spoločného prediskutovania odborných otázok, súhlasiť s maďarskou koncepciou usporiadania úseku Dunaja v úseku vodného diela Nagymaros. Preto trváme na tom, aby odborníci oboch strán spoločne, a bez akéhokoľvek obmedzovania, posúdili, ktoré riešenie je lepšie. Ak sa nezhodnú, nech im pomôžu odborníci iných krajín.

 

Čo sa týka poznámky, že strany viedli dôslednú, vyčerpávajúcu diskusiu o vplyvoch vodného diela Nagymaros pred súdom dovolím si upozorniť na naše „STANOVISKO“ z decembra 2000, strana III-1, z ktorého vyberám nasledujúce konštatovania, ktoré definujú ako túto diskusiu videl súd: 

 

Súd hodnotí najprv situáciu v Nagymarosi (odsek 55 Rozsudku MSD). Ako už bolo uvedené v bode (40), MR tvrdí, že keby sa práce v Nagymarosi vykonali v plánovanom rozsahu, životné prostredie – najmä zdroje pitnej vody v tejto oblasti – by boli vystavené vážnemu ohrozeniu, ktoré súvisí na jednej strane s problematikou zdrže proti prúdu rieky a na druhej strane s rizikom erózie koryta rieky po prúde.

 

„Súd konštatuje, že riziká pripisované zdrži proti prúdu rieky boli zväčša dlhodobej povahy a že zostávajú neurčité. Aj keď Spoločný zmluvný projekt predpokladal, že elektráreň Gabčíkovo by „bola v prevádzke najmä v špičkovom režime a nepretržite pri vysokom stave hladiny“, konečné pravidlá prevádzky dosiaľ neboli stanovené; avšak všetky nebezpečenstvá spojené s uvedením stupňa Nagymaros do prevádzky by boli úzko spojené s rozsahom, v ktorom by bol prevádzkovaný v špičkovom režime a s modalitami tejto prevádzky. Z toho vyplýva, že aj keby sa bolo preukázalo – čo sa podľa hodnotenia dôkazov, ktoré mal Súd k dispozícii, nestalo – že by zdrž v konečnom dôsledku vytvárala „vážne nebezpečenstvo“ pre životné prostredie v oblasti, dospelo sa k záveru, že nebezpečenstvo nebolo „bezprostredné“ v čase, keď MR prerušila a potom zastavila práce súvisiace so zdržou.

 

Pokiaľ ide o dodávku pitnej vody pre Budapešť, ktorá by bola týmto ovplyvnená, by sa nebezpečenstvo mohlo javiť ako vážnejšie a naliehavejšie, vzhľadom na zníženie dna rieky pod stupňom Nagymaros. Súd by však mohol poukázať na to, že koryto Dunaja v blízkosti Szentendre bolo prehĺbené ešte pred rokom 1980, kvôli ťažbe stavebného materiálu (štrku) a že rieka v tom čase v tomto úseku dosahovala hĺbku požadovanú Zmluvou z roku 1977. Nebezpečenstvo, na ktoré sa odvoláva MR, sa teda vo veľkom rozsahu prejavovalo už niekoľko rokov, a v roku 1989 nepredstavovalo nebezpečenstvo vznikajúce iba v dôsledku projektu. Súd naviac zdôrazňuje, že aj za predpokladu, ako to tvrdí Maďarsko, že by výstavba a prevádzka tohoto stupňa boli vytvárali vážne nebezpečenstvo, MR mala k dispozícii aj iné prostriedky ako prerušenie a pozastavenie prác, ktorými mohla reagovať na túto situáciu. Mohla napríklad, v prípade potreby, pravidelne vypúšťať štrk do rieky po prúde pod priehradou. Podobne mohla, v prípade potreby, zásobovať Budapešť pitnou vodou vhodným spracovaním riečnej vody. Obe strany výslovne uznávajú, že táto možnosť zostáva otvorená i keď úprava riečnej vody, podobne ako iné predvídané opatrenia by boli nákladnejšie“.

 

Ako sa možno ďalej presvedčiť z materiálov predložených Súdu (bod 57 Rozsudku MSD), „v období predchádzajúcom uzavretiu Zmluvy z roku 1977 Maďarsko aj Československo vykonali početné štúdie vedeckej a technickej povahy. MR si bola zrejme vedomá situácie známej v čase prevzatia zmluvných záväzkov. Napriek tomu, že hlavným predmetom Zmluvy z roku 1977 bola výstavba Sústavy vodných diel na výrobu elektriny, zlepšenie plavby na Dunaji a ochrana proti povodniam, strany sa nevyhli ani nevyhnutnosti zabezpečiť ochranu životného prostredia, ako o tom svedčia články 15, 19 a 20 Zmluvy z roku 1977“.

 

Na základe uvedeného, „Súd zastáva názor, že v tomto spore, aj keby sa preukázalo, že v roku 1989 vznikol stav núdze v súvislosti s plnením Zmluvy z roku 1977, bolo by neprípustné, aby sa MR odvolala na tento stav núdze ako na dôvod pre vlastné nedodržanie zmluvných záväzkov, pretože svojim konaním alebo opomenutím sama prispela k jeho vzniku“.

 

V bode (134) Rozsudku Súd konštatuje, že „nemôže ignorovať skutočnosť, že gabčíkovská elektráreň je v prevádzke, že derivačný kanál, ktorý zásobuje elektráreň, dostáva vodu zo značne menšej nádrže vytvorenej priehradou, ktorá nie je vybudovaná v Dunakiliti, ale v Čunove, a že elektráreň je v prevádzke v prietočnom režime a nie v špičkovom režime, ako sa pôvodne predvídalo. Rovnako Súd nemôže ignorovať skutočnosť, že Nagymaros nielenže nebol postavený, ale nie je dôvod ho vybudovať (poznámka: z hľadiska špičkovej prevádzky), pretože obe strany fakticky vylúčili možnosť prevádzky v špičkovom režime“.

 

Toto je teda výsledok dôslednej a vyčerpávajúcej diskusie o vplyvoch vodného diela Nagymaros pred Medzinárodným súdnym dvorom.

 

Súd teda neodmietol špičkovanie a poznámka na strane 3 úvodného vystúpenia 29. júna v Budapešti, že „rozsudok jednoznačne odmietol špičkovanie“,  je nemiestna, pretože súd hovorí (152), že „Slovensko je tak oprávnené na náhradu za škody ... v dôsledku rozhodnutia Maďarska ... pretože toto konanie zapríčinilo odloženie uvedenia gabčíkovskej elektrárne do prevádzky, a po jej uvedení do prevádzky zmenu v spôsobe jej prevádzky“ (nemožnosť špičkovej prevádzky). Takto môžu obe strany citovať z rozsudku a vzájomne si dokazovať pravdu. Môžu, ale mali by popritom predovšetkým plniť ciele Zmluvy z roku 1977.

 

 

Stanovisko k bodu F) Prílohy č. 4  Zápisnice z 29. júna 2001

 

V bode F) vášho Stanoviska tvrdíte, že otázky položené na odbornej úrovni musia zodpovedať Rozsudku a doterajším dohodám strán. Náš názor je taký, že treba prediskutovať všetky sporné technické, ekologické, právne, ekonomické, energetické a aj iné otázky a stanoviská predložené maďarskou a slovenskou stranou, a posúdiť, či smerujú k čo najlepšiemu naplneniu cieľov Zmluvy 1977. Základom rozsudku je, že majú byť čo najlepšie splnené všetky ciele Zmluvy. O tom to všetko je.

 

 

Bratislava, 13. septembra 2001