Príloha č. 4
k Zápisnici z 29. júna 2001
A) Návrh slovenskej strany
Na slovensko-maďarskom medzivládnom rokovaní o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu súvisiaceho s projektom Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, vyneseného 25. septembra 1997, ktoré sa konalo 5. júna 2001 v Bratislave, slovenská strana odovzdala svoj návrh na obsah otázok, ktoré by mali byť preskúmané spoločnými odbornými komisiami. Maďarské stanovisko o tomto slovenskom návrhu oznamujeme v nasledovnom.
Slovenská strana navrhuje spoločnými odbornými komisiami (pracovnými skupinami) vypracovanie nasledovných tém:
1) Vypracovanie návrhu súvisiaceho s veľkosťou prietokov, ktoré majú byť prepúšťané do hlavného koryta Dunaja, do bočných ramien a do Mošonského Dunaja na úseku Dunaja Čunovo-Sap [I.1.]
2) Vypracovanie technického návrhu na zvýšenie hladiny vody v hlavnom koryte Dunaja, prepojenie hlavného koryta a bočných ramien (napr. použitím dnových prahov) na úseku Dunaja Čunovo-Sap [I.2.]
3) Stanovenie požiadaviek súvisiacich s povodňovou ochranou, prevedením ľadov a zosilnením ochranných hrádzí na úseku Dunaja Čunovo-Sap, ďalej identifikácia vzťahu medzi sústavami bočných ramien a objektmi Vodného diela Gabčíkovo [I.3.]
4) Stanovenie plavebných pomerov na úseku Dunaja Čunovo-Sap [I.3.]
5) Vyhotovenie ekologickej porovnávacej analýzy medzi alternatívami obsahujúcimi Vodné dielo Nagymaros a podľa maďarského návrhu z decembra 1999 [II.2.]
6) Vyhotovenie plavebnej porovnávacej analýzy medzi alternatívami obsahujúcimi Vodné dielo Nagymaros a podľa maďarského návrhu z decembra 1999 [II.3.]
7) Stanovenie cieľových požiadaviek povodňovej ochrany, prevedenia ľadov a plavby na úseku Dunaja Sap-Budapešť [II.3.]
8) Porovnanie alternatív výroby energie a stanovenie pomeru špičkovej-pološpičkovej-základnej energie [II.4.]
b Delenie úžitkov výroby elektrickej energie dočasne a po uvedení Vodného diela Nagymaros do prevádzky [II.4.]
10) Stanovenie investičného podielu maďarskej strany [II.5.]
11) Stanovenie maďarského hydroenergetického potenciálu [II.5.]
12) Analýza nákladov a úžitkov investičných alternatív, vyčíslenie hospodárskych následkov zastavenia prác na Nagymarosi maďarskou stranou [II.5.]
13) Otázky vybudovania Vodného diela Nagymaros a stanovenie miery špičkovania (prerokovať na úrovni vládnych delegácií) [III.1.]
[V zátvorkách sme uviedli číslo príslušnej kapitoly slovenských podkladov.]
Maďarská strana pri štúdiu otázok navrhovaných na diskusiu mala na zreteli nasledovné hľadiská:
strany sa zhodli v tom, že hágsky Rozsudok prijmú a vykonajú v plnom rozsahu [1];
nemá zmysel znovuotvorenie diskusií v otázkach, ktoré boli podrobne prediskutované pred Súdom a rozhodnuté Rozsudkom;
strany sa zhodli na tom, že Rozsudok vykonajú vo viacerých krokoch, a zodpovedajúc tomu cieľom súčasných kôl rokovaní je formulovanie medzivládnej dohody vyjasňujúcej principiálne otázky realizácie Rozsudku [2];
je treba brať do úvahy na rokovaniach strán doteraz dosiahnuté a v zápisniciach zachytené výsledky.
Slovenský návrh sa prevažne koncentruje na otázky geografickej oblasti, ktorú je možné vymedziť niekdajšou oblasťou stupňa Nagymaros: týmto sa zaoberá viac ako päť šestín návrhu. Za otázkami slovenskej strany určenými pre odborníkov sa ťahá nasledovný – viackrát dôrazne zopakovaný –názor:
maďarská strana vo svojom návrhu z decembra 1999 nedokázala, že aké ekologické problémy, škodlivé dôsledky by malo postavenie Vodného diela Nagymaros,
preto je o postavení Vodného diela Nagymaros potrebné rokovať,
pretože po Rozsudku „jedinú otvorenú otázku predstavuje miera špičkovania“.
Maďarská strana je nútená tieto argumenty odmietnuť, a vyhlásiť, že podľa jej názoru sa toto zakladá na úplnom neporozumení Rozsudku. Teda otázky založené na tejto argumentácii nemôžu byť predmetom odborných rokovaní. Toto sa podľa vyššie uplatneného číslovania dotýka otázok slovenskej strany 5), 6), 8), 9), a 13).
Rozsudok vo svojich častiach 131-154, predpisujúcich budúce správanie sa Strán, v súvislosti s Vodným dielom Nagymaros a so špičkovaním rozhodol nasledovne:
Skutkový stav, ktorý sa vyvinul od roku 1989 je treba umiestniť do rámca zmluvného vzťahu [3], strany majú možnosť obnoviť spoločné riadenie na zostatkoch sústavy vodných diel [4], ďalej záväzky výstavby – pokiaľ tieto nesplnili pred rokom 1992 – udalosti prekonali, teda čunovské dielo nie je potrebné zbúrať, ale ani sústavu nie je potrebné v plnom rozsahu obnoviť (uviesť do pôvodného stavu – pozn. prekl.) [5]. Cieľom Zmluvy môžu vyhovujúco slúžiť aj stavby, ktoré v súčasnosti stoja [6].
Špičkovanie obe strany v skutočnosti zamietli [7].
Výstavba Vodného diela Nagymaros nemá zmysel [8]. Strany majú právo obnoviť (znovu nastoliť – pozn. prekl.) spoločné riadenie bez postavenia Vodného diela Nagymaros [9].
Túto právnu situáciu uznalo aj Slovensku, keď vo svojom stanovisku z decembra 2000, v komentári k § 2, odst. (2), bod b) právnych zásad maďarského návrhu sa vyjadrilo takto: „Slovenská republika si je vedomá, že ani súdnou cestou nie je schopná zaviazať Maďarskú republiku k postaveniu takéhoto diela (vodného diela Nagymaros)“.
Slovenská strana vo svojom návrhu z 5. júna tak stavia maďarskú stranu, akoby „a priori“ odmietala postavenie dolného vodného diela, a týmto sa stavala do „extrémneho“ stanoviska. Maďarská strana to vidí tak, že po vynesení Rozsudku, na základe jednoznačných nariadení Rozsudku, vzťahujúcich sa na vodné dielo Nagymaros, sa nedá hovoriť ani o „a priori“ situácii, ani kvalifikovať jej správanie vo vzťahu k realizácii Rozsudku ako „extrémne“.
Ďalej, maďarské stanovisko súvisiace s dolným vodným dielom nie ja ani preto neodôvodnené, „a priori“, lebo – okrem nariadení Rozsudku – strany dvojstranne medzi 1989 a 1993, potom pre Súdom viedli dôslednú, vyčerpávajúcu diskusiu o vplyvoch vodného diela Nagymaros.
Slovenská strana venuje veľký priestor nadhodeniu otázok súvisiacich s výrobou špičkovej energie. Žiada stanoviť hodnotu špičkovej energie v pomere k základnej energii, a chce rokovať o miere špičkovania. Slovenská strana vyhlásila, že po Rozsudku otvorenú otázku znamená len miera špičkovania. Podľa maďarskej strany Rozsudok jednoznačne odmietol špičkovanie, preto jeho zaradenie do programu v akejkoľvek forme neslúži čo najskoršiemu nájdeniu spôsobu realizácie Rozsudku.
Prejdúc k návrhom súvisiacim s horným úsekom Dunaja [otázky 1)-4)], tu je v prvom rade potrebné za základ vziať to, že strany sa ako na žiadúcom spôsobe dohodli na uplatnení posúdenia vplyvov na životné prostredie, zodpovedajúceho medzinárodným normám. Preto maďarská strana v súvislosti s veľkosťou prietoku, ktorý sa má prepúšťať do bočných ramien na Szigetköze a Žitnom ostrove, do hlavného koryta Dunaja a do Mošonského Dunaja nalieha na to, aby sa strany dohodli na metodike a časovaní EIA. Keďže sa naše názory o miere prietokov podľa bodu 140 Rozsudku zdajú byť značne odlišné (slovenská strana by vychádzala z takmer 20-tich % odovzdávaných v súčasnosti, zatiaľ čo maďarská strana považuje za základ 65-%-ný podiel navrhovaný odborníkmi Európskej Únie), je pravdepodobné, že dohodu, popri procese EIA, bude možné stanoviť len zapojením tretej strany. Preto by sme považovali za účelnejšie, ak by sa miesto formy diskusie o rozdelení prietokov, navrhovanej slovenskou stranou, strany dohodli v otázkach EIA, ktorá bola na predchádzajúcich kolách rokovaní považovaná za potrebnú. Tomuto zodpovedajúc navrhujeme pozmeniť otázky 1) a 2).
Odpoveď na otázky 3) a 4) – podobne ako na otázku 7) – v zásade môže napomôcť položeniu principiálnych základov, preto maďarská strana podporuje ich prediskutovanie.
Témy vystupujúce pod číslami 10), 11) a 12) vo vyššie uvedenom zozname maďarská strana považuje za dôležité a potrebné principiálne vyjasniť. Avšak v tejto etape rokovaní predsa len nepovažujeme za účelné ich zaradenie do programu. Teraz musíme položiť principiálne základy usporiadania s k tomu potrebnou detailnosťou. Konečné vyjasnenie investičných podielov, dohoda o pomeroch hydropotenciálov, ako aj vyčíslenie hospodárskych dôsledkov vyplývajúcich z protiprávneho konania strán, podľa nášho názoru, bude úlohou obdobia medzi dohodou o principiálnych otázkach a pozmenením Zmluvy, keďže medzi stranami je porozumenie o riešení otázky vo viacerých krokoch. Vyjasnenie tejto posledne spomenutej otázky v zodpovedajúcom čase považuje maďarská strana za natoľko dôležité, že vo svojom návrhu z 2. apríla navrhla vytvorenie komisie osobitne pre tento účel.
Ak sú vôbec počas prípravy medzivládnej dohody potrebné odborné rokovania, tak tieto môžu prísť na rad v prvom rade v záujme dosiahnutia cieľového stavu, ktorý sa má dosiahnuť a pri vyjasnení spoločenských požiadaviek súvisiacich so zmluvnými cieľmi. Teda za dôležitú a hodnú prediskutovania považujeme otázku uvedenú v tomto materiáli pod poradovým číslom 7).
Slovenská strana vo svojom podkladovom materiáli z 5. júna na mnohých miestach nesprávne rozumie alebo si nesprávne vysvetľuje skutočnosti uvedené v predchádzajúcich maďarských návrhoch. Spomedzi nich tu budeme niekoľko citovať.
Maďarská strana minimálny ekologický prietok Dunaja vo vegetačnom období nestanovila hodnotou 400 m3/s – ako sa to snaží zaviesť slovenská strana. Totiž medzi časťami, na ktoré sa odvoláva je kapitola 3-A-I/1 maďarského návrhu nazvaná „Technická koncepcia riečneho úseku medzi Dunakiliti a Čunovom“, hľadiská analýzy tu neboli ekologické, ale vodohospodárske. Aj kapitola 3-B-6.2. podáva technickú a nie ekologickú analýzu variantov, a pri udávaní hodnoty prietoku aj zdôrazňuje, že zohľadnila výlučne len vyhnutie sa premnoženiu rias, čo zrejme nie je dostatočné a hlavne nie výlučné hľadisko pre stanovenie ekologického optima.
Ďalším hľadiskom musí byť, že Súd v bode 140 Rozsudku neurgoval nájdenie minimálneho, ale vyhovujúceho (uspokojivého – pozn. prekl.) riešenia.
Zodpovedajúc vyššie uvedenému, skutočný návrh maďarskej strany bol nasledovný. Počas technickej a ekologickej analýzy odborníci stanovili ako minimálny prietok 600 m3/s (jeho rozdelenie: prietok 50-50 m3/s do bočných ramien na oboch stranách, 100 m3/s do nového meandrujúceho hlavného ramena a 400 m3/s do starého koryta), ako optimálny (vyhovujúci) prietok zodpovedajúci Rozsudku stanovili hodnotu 1100 m3/s (jeho rozdelenie podľa predchádzajúceho poradia: 100-100-300-600 m3/s) – v prípade variantu s meandrovaním.[10] Maďarský návrh uvádza aj súhrnnú tabuľku („Súhrnné hodnotenie ekologických a technických vplyvov variantov delenia/využitia vody“) [11], ktorá výsledok odborného bodovania zobrazuje v percentách delenia vody a v závislosti od uplatneného technického riešenia. Navrhované varianty bez výnimky spadajú do 40-60 %-ného pásma. Zodpovedajúc tomu v hlavnom dokumente návrhu maďarská strana (Právne zásady) považovala za východiskovú hodnotu pre ďalšie skúmania odovzdávanie 65 % prietoku do pôvodného koryta a bočných ramien, stanoveného za účasti odborníkov Európskej Únie.
Slovenská strana v kapitole I.2 svojho podkladového materiálu nepodložene kritizuje maďarskú stranu kvôli jej stanovisku v súvislosti s haťou Dunakiliti. Za produktívnejšie než kritiku – nezvyčajnú v technických listinách – maďarského Parlamentu považujeme citáciu 5. článku návrhu dohody z 2. apríla: „Strany v zhode stanovia zmenenú úlohu hate postavenej pri Dunakiliti, medzi iným pri zabezpečenie malej plavby, pri prevedení povodní a ľadov, ako aj pri riadení vodného režimu“.
Podkladový materiál slovenskej strany na viacerých miestach vytýkal, že maďarská strana nedala odborné dôkazy voči postaveniu vodného diela Nagymaros. Zodpovedajúc tomu, čo je uvedené v bode B) maďarská strana vo svojom návrhu z decembra 1999 nemohla pokladať za svoju úlohu ani dokazovanie škodlivých vplyvov dolného vodného diela, ani preukázanie nepriaznivých dôsledkov špičkovania. Tieto alternatívy, ako nezodpovedajúce Rozsudku maďarská strana neskúmala. Slovenská strana teda neporozumela funkcii maďarského návrhu z decembra 1999 a jeho príloh. Úlohou maďarského návrhu bolo, aby zodpovedajúc Rozsudku vypracoval návrh pre ďalšie rokovanie strán.
Ani to nie je jasné, prečo slovenská strana vyhlásila, že maďarská strana uznala 14 %-ný investičný podiel v spoločne postavených objektoch. 14 %-ná hodnota bola výpočtom slovenskej strany. Maďarská strana ihneď oznamovala, že s tým nesúhlasí. Zároveň, v záujme zabránenia ďalšieho poškodzovania prírodných hodnôt Szigetközu, je ochotná pri premene svojho podielu na energii na vodu prechodne – do presného vypočítania investičných podielov – považovať 14 %-nú hodnotu za dočasný základ.
Podľa názoru maďarskej strany pri realizácii Rozsudku majú rokovania na odbornej úrovni najväčšiu úlohu v období medzi vyjasnením principiálnych otázok a pozmenením alebo nahradením Zmluvy. S rešpektom k rozhodnej žiadosti slovenskej strany je maďarská strana pripravená už pri príprave medzivládnej dohody, predstavujúcej prvý krok realizácie Rozsudku, uskutočniť aj odborné rokovania. Avšak otázky položené na odbornej úrovni musia zodpovedať Rozsudku a doterajším dohodám strán.
Zodpovedajúc tomu, s ohľadom na pracovný poriadok spoločných odborných pracovných skupín, dávame nasledovný návrh:
1./ Vládne delegácie Slovenskej republiky a Maďarskej republiky v záujme urýchlenia rokovaní zostavia nasledovné spoločné odborné pracovné skupiny.
a./ Vodohospodárska, plavebná a ekologická odborná pracovná skupina
b./ Energetická a hospodárska odborná pracovná skupina
c./ Právna odborná pracovná skupina
2./ Mandát odborných pracovných skupín a otázky, ktoré majú byť odbornými pracovnými skupinami preskúmané, budú stanovené v spoločnej zhode na plenárnych zasadnutiach vládnych delegácií alebo cestou výmeny korešpondencie vedúcich vládnych delegácií.
3./ Odborné pracovné skupiny počas časového úseku stanoveného vládnymi delegáciami, zodpovedajúc svojmu mandátu, prediskutujú pred nich položené otázky a na ich riešenie vypracujú návrhy, ktoré prijmú v zápisniciach. Prijaté zápisnice odborné skupiny predložia vládnym delegáciám na zváženie.
4./ Vedúci vládnych delegácií si pred zasadnutím odborných pracovných skupín písomne zašlú mená vedúcich a členov odborných pracovných skupín.
5./ Odborné pracovné skupiny budú zasadať striedavo na maďarskom a slovenskom území. Prvé stretnutie odborných pracovných skupín sa uskutoční v Bratislave.
6./ Program rokovaní odborných pracovných skupín stanovia vedúci odborných pracovných skupín spoločnou dohodou.
7./ Odborné pracovné skupiny v prípade dohody vedúcich vládnych delegácií môžu na riešenie niektorých otázok prizvať na spoluprácu aj odborníkov tretej strany.
8./ Obe strany znášajú výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s činnosťou vlastných pracovných skupín.
Budapešť, 29. júna 2001.
[1] 5. bod zápisnice z rokovania 28. januára 1999 v Budapešti
[2] 4. bod Zápisnice z rokovania 5. júna 2001 v Bratislave
[3] Rozsudok, bod 132
[4] Rozsudok, bod 150
[5] Rozsudok, bod 136
[6] Rozsudok, bod 136
[7] Rozsudok, bod 134
[8] Rozsudok, bod 134
[9] Rozsudok, bod 150
[10] Maďarská návrh, príloha 3.B, bod 6.1 Súhrnu (5. str.);
[11] Tamtiež 7. str.