Príloha č. 3

k Zápisnici z 29. júna 2001

 

Úvodné vystúpenie vedúceho delegácie vlády SR na rokovaní v Budapešti 29.júna 2001

 

Vážený pán vládny komisár, vážení členovia maďarskej vládnej delegácie, dámy a páni.

             Na rokovaní vládnych delegácií v Bratislave 5. júna 2001 sme sa dohodli, že ďalšie rokovania budú pokračovať na podklade materiálov vypracovaných maďarskou stranou a odovzdaných slovenskej strane v decembri 1999 a materiálov vypracovaných slovenskou stranou a odovzdaných maďarskej strane v decembri 2000.

             Ďalej sme sa dohodli, že na dnešné rokovanie pripravíme stanoviská k návrhu „Dohody uzavretej medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou za účelom uvedenia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1997 do účinnosti“ z 2. apríla 2001 (ďalej Dohoda z 2. apríla), predloženej maďarskou stranou a k materiálu „Podklady pre ustanovenie a rokovanie spoločných odborných skupín“, odovzdané slovenskou stranou na rokovaní v Bratislave 5. júna 2001 (ďalej Podklady z 5. júna). Slovenská strana predloží na dnešnom rokovaní stanovisko k návrhu Dohody z 2. apríla.

             Dovoľte mi, vážený pán Székely a vážení členovia maďarskej delegácie, pripomenúť obsah vzájomne odovzdaných materiálov, ktoré majú byť podkladom rokovania vládnych delegácií a odborných skupín a vysloviť názor slovenskej strany na ich charakter.

             Slovenské materiály odovzdané v decembri 2000 sú odborným stanoviskom na všetky oblasti problematiky, ktorých sa dotýkajú materiály maďarskej strany z decembra 1999. Do kategórie odborných stanovísk zaraďujeme i právne stanovisko.

             S poľutovaním musím konštatovať, že návrh Dohody z 2.apríla, predložený maďarskou stranou, neberie adekvátne do úvahy zdôvodnenia a návrhy slovenskej strany, ktorej základné prístupy vychádzajú z potreby naplnenia cieľov Zmluvy z roku 1977 na podklade expertného posúdenia možných alternatív. To sme zreteľne vyjadrili a zdôvodnili v našom stanovisku z decembra 2000 a v zrozumiteľnej a skrátenej forme sme ich predložili v Podkladoch z 5. júna.

             Dovoľte mi zhrnúť stanovisko slovenskej strany prednesené v mojom vystúpení na rokovaní v Bratislave a v našich Podkladoch, ktoré sú priložené k zápisnici z rokovania 5. júna 2001.

 1.      Argumenty a odôvodnenia uvedené v materiáloch predložených oboma stranami: maďarský obsažný materiál „Úlohy analýzy vplyvov pre Dunaj“ z novembra 1999, slovenská podrobná odpoveď z decembra 2000 „Stanovisko k návrhu maďarskej strany na vykonanie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, ako aj maďarský návrh Dohody z 2. apríla a Podklady z 5. júna by sa mali postupne spoločne odborne prediskutovať a výsledky posúdiť na úrovni vládnych delegácií. Navrhli sme tiež vymenovanie spoločných skupín odborníkov. Slovenská strana je názoru, že takýto postup je logický a korektný.

2.      Slovenská strana nemôže súhlasiť s tým, že maďarská strana navrhuje znížiť kvalitu vodnej cesty v úseku od Sapu po Budapešť a preklasifikovať ju o stupeň nižšie v porovnaní s cieľom Zmluvy z roku 1977, (pozri Podklady z 5. júna).

3.      Slovenská strana nesúhlasí s návrhom úprav v starom koryte Dunaja preferovaných maďarskou stranou, (pozri Podklady z 5. júna). Okrem toho nemôžeme si dovoliť súhlasiť s takým návrhom, ktorý nezabezpečí protipovodňovú ochranu, v tomto prípade hlavne maďarského územia.

4.      Slovenská strana nesúhlasí s maďarským návrhom spôsobu rekonštrukcie a údržby plavebnej cesty medzi Sapom a Budapešťou, pretože ho považuje z ekologického hľadiska za neprijateľný, (pozri Podklady z 5. júna).

5.      Slovenská strana nepokladá cieľ obmedziť zníženie hladín v Dunaji pod Sapom za dostatočný. Tak isto prehĺbenie ramien, aby sa tým dosiahlo ich sprietočnenie, nevyrieši doterajší dlhodobý pokles hladín podzemných vôd. Z hľadiska samotných ramien je tento cieľ neekologický (pozri Podklady z 5. júna).

6.      Slovenská strana nesúhlasí s odďaľovaním riešenia očividných ekologických problémov, ktoré mali byť vyriešené v rámci Zmluvy z roku 1977 (pozri Podklady z 5. júna).

 

Dovoľte mi, vážený pán Székely a členovia maďarskej delegácie, pripomenúť niektoré skutočnosti, ktoré považujeme za závažné.

 a)        V zmysle článku 5 bod 1 Osobitnej dohody sa MR a SR zaviazali, že príjmu rozsudok Súdu ako konečný, záväzný a vykonajú ho dobromyseľne a v jeho úplnosti.

b)        Súd zastáva názor, že strany majú právny záväzok, aby v priebehu rokovaní, ktoré sa majú uskutočniť podľa článku 5 Osobitnej dohody, zvážili, v kontexte Zmluvy z roku 1977, akým spôsobom možno najlepšie dosahovať mnohoraké ciele Zmluvy, majúc na zreteli, že by sa mali dosiahnuť všetky ciele. (139)

c)        Nie je úlohou Súdu určiť, aký má byť konečný výsledok rokovaní, ktoré povedú strany. Strany samotné musia, na základe dohody, nájsť riešenie, ktoré zoberie do úvahy ciele Zmluvy z roku 1977, a tieto musia byť dosiahnuté spoločne a integrovane, ako aj normy medzinárodného práva životného prostredia, zásady práva na medzinárodných vodných tokoch. Strany majú záväzok správať sa tak, aby rokovania mali zmysel, čo nebude prípad, keď niektorá z nich trvá na vlastnom stanovisku bez toho, že by uvažovala o akejkoľvek jeho modifikácii. (141)

d)        Má prevážiť účel Zmluvy a úmysel strán pri jej uzatváraní, nad jej doslovnou aplikáciou. (142)

e)        Ak sa po vynesení tohto rozsudku uskutočnia dvojstranné rokovania bez predbežných podmienok, obom stranám môžu byť na prospech pomoc a expertízy tretej strany. (143)

Pozastavme sa nad odporúčaním Súdu, že ak sa uskutočnia dvojstranné rokovania bez predbežných podmienok, obom stranám môže byť na prospech pomoc a expertízy tretej strany. Ak maďarský parlament dáva a priori podmienky na odborné riešenia, sťažuje tým možnosť prizvať tretiu stranu na riešenie otvorených otázok. Týmto rozhodnutím maďarskej strany sa znemožňuje i maďarským odborníkom nezaujato sa vyjadriť k našim stanoviskám.

Odborníci oboch strán vedia, že kvôli zabezpečeniu plavby, kvôli re-naturalizácii, a teraz použijem maďarskú citáciu, „zdevastovaného prírodného prostredia Dunaja“, kvôli ochrane proti povodniam, a zase vám pripomeniem povodeň z roku 1965, ktorá zaplavila slovenské územie, je nutné na Dunaji od Sapu po Budapešť niečo robiť. Odborníci oboch strán tiež vedia, že vodný tok je možné využiť aj na výrobu elektrickej  energie.

Dnes ležia na stole dva rozdielne návrhy. Prvý návrh, slovenský, vychádza z pôvodného spoločného zmluvného návrhu. Druhý návrh, je úprava koryta Dunaja bez vzdutia podľa ideového návrhu, ktorý ste nám odovzdali a na ktorý sme vám odpovedali. Spoločne by sme mali posúdiť, ktorý návrh je lepší. A práve vy, ako vládny komisár pre Dunaj, nám oznamujete, že „všetko ste vzali do úvahy“ a nie ste ani ochotný nám vysvetliť, ako ste to vzali do úvahy. Predpokladám, že aj vašej delegácii je zrejmé, že bez odborných rokovaní Váš návrh nemôžeme prijať. Podľa názoru našich a zrejme aj vašich odborníkov, váš návrh neplní ciele Zmluvy z roku 1977, ani úmysel strán pri jej uzatváraní a má niekoľko nepriaznivých dopadov. Sú to najmä:

Vážený pán vládny komisár, predložili ste nám návrh Dohody z 2.apríla tvrdiac, že ste „všetko vzali do úvahy“. Chcete aby sme s tým bez akéhokoľvek spoločného odborného posúdenia súhlasili a uzatvorili dohodu na 40 rokov a zrejme chcete, aby sme boli, bez odborného prerokovania, spoluzodpovední za takýto technicky nezrelý návrh. Môžeme vám len zopakovať, na čo ste sa minule odvolali. Áno, aj návrh maďarskej vládnej delegácie sa dá technicky zrealizovať so všetkými nepriaznivými dôsledkami, ale bez našej podpory a bez nášho súhlasu. S takýmto vašim zámerom nemôžeme súhlasiť a to už aj preto, lebo je v prvom rade podľa nášho názoru neodborný, neekologický a ani nespĺňa ciele, ktoré strany sledovali pri uzatváraní Zmluvy z roku 1977.

Ako skutočnosť uvádzam, že od roku 1992 sa v rámci udržiavania plavebnej cesty spoločne zabudovalo na úseku Dunaja km 1811-1789 do hydrotechnických úprav 175 tisíc m3 kameňa a v rámci brodového bagrovania vybagrovala viac ako 1 milión m3 štrkopieskov. Napriek tomuto rozsahu prác, nebolo možné tento úsek, z hľadiska parametrov kvality plavebnej cesty, považovať za uspokojivý a úpravné práce za dostatočné. Náklady na úpravné práce na tomto úseku eviduje slovenská strana ako škody vyplývajúce z neplnenia Zmluvy z roku 1977.

Maďarská strana svojim súčasným postojom vystavuje slovenskú stranu do pozície, kedy sa v záujme plnenia medzinárodných záväzkov, vyplývajúcich z iných multilaterálnych medzinárodných zmlúv, zúčastňuje na realizácií opatrení, ktoré považuje za nerozumné a zbytočné, ak by boli splnené ciele Zmluvy z roku 1977. Takýto postoj slovenskej strany nemôže byť považovaný za súhlas s tým, že maďarská strana nesplní ciele, ktoré mali byť dosiahnuté výstavbou vodného diela Nagymaros a nelegalizuje postoj maďarskej strany. Ak maďarská strana chce svoje predložené návrhy naďalej presadzovať, potom, pred akýmkoľvek ďalším krokom, požadujeme vypracovať spoločne Environmental impact assessment. Po jeho vykonaní môžeme na úseku Sap Budapešť pokračovať v rokovaniach.

 

      A teraz niekoľko slov o problematike Starého koryta Dunaja

       V materiáli, ktorý ste nám v decembri 1999 odovzdali sa uvádza definícia: Prvoradou úlohou starého koryta Dunaja sa stane prevedenie povodní a ľadov. Ďalej je explicitne definované ekologické minimum prietokov v Dunaji vo vegetačnom období 400 m3/s, v zimnom období 20-40 m3/s, zásobovanie ramennej sústavy vo vegetačnom období 90 m3/s. Materiál konštatuje, že nie je možné obnovenie požadovaných hladín v starom koryte Dunaja, ak v záujme zvýšenia hladín vody neuskutočníme v koryte žiadne opatrenia. Tiež sa spomína, že najjednoduchšie riešenie je taký dnový prah, aký bol vybudovaný pri Dunakiliti v rkm 1843. Spomína sa, že stúpnutie priemernej hladiny podzemnej vody po vybudovaní dnovej prehrádzky v 85 percentách studní na Szigetköze presahuje aj pôvodnú hladinu podzemnej vody pred prehradením Dunaja. Znamená to, že prehrádzky môžu byť účinné a dá sa nimi dosiahnuť požadované stúpnutie hladiny v Dunaji, aj hladín podzemných vôd. Z toho vychádza aj náš návrh, vybudovať niekoľko ďalších takých prehrádzok v nadväznosti na prehrádzku pri Dunakiliti. To sa nám javí celkom rozumné.

Problém začína až vtedy, keď v zadaní prác definujete zásady na vypracovanie štúdie, ktorú ste slovenskej strane predložili v decembri 1999, ako:

 -         Uznesenie maďarského parlamentu,

-         dva varianty, ktoré boli posúdené a vybrané maďarskou stranou ako dva najpriaznivejšie.

Tieto Vami uvádzané dva varianty sú :

-         po prvé sypanie štrku do koryta Dunaja (11 miliónov m3 štrku na 30 km úseku Dunaja)

-         a po druhé prebudovať koryto Dunaja na meandrujúce koryto s prehradením pôvodného koryta Dunaja na niekoľkých miestach a zabudovať 70 000 m3 kamenných blokov na opevnenie brehov a množstvo zemných prác v inundačnom území.

Podľa našich, ale zrejme aj vašich odborníkov, váš návrh má niekoľko zásadných problémov. Tie sú podrobnejšie rozvedené v Podkladoch z 5. júna a vo vašich materiáloch z roku 1999 a v našej odpovedi z decembra 2000:

  1. Problematické riešenie protipovodňovej ochrany hlavne Szigetközu (slovenský názor na základe povodne 1954).

  2. Narušenie a umelé prerobenie dlhodobo existujúcich prirodzene sa vyvíjajúcich ramenných sústav (pripomínam, že spoločný zmluvný projekt zachoval inundáciu, derivačný kanál je mimo inundácie).

  3. Neekologické riešenie dlhodobým sypaním štrku a budovaním nového koryta Dunaja s viacnásobným prehradením starého koryta Dunaja.

  4. Problémy s ťažbou a dopravou materiálu.

  5. Vybratie dvoch najdrahších riešení, čo do množstva zemných prác a materiálu (to nie je názor, to je skutočnosť).

Pokiaľ ide o maďarskú požiadavku na prietoky do starého koryta Dunaja podotýkam, že v súčasnej dobe sa do starého koryta Dunaja, v súlade s medzivládnou dohodou z roku 1995, prepúšťa množstvo vody, ktoré zodpovedá 150 % maďarskou stranou definovanému ekologickému minimu vo vegetačnom období a vyše 250 % ekologického množstva požadovaného v zimnom období. Teda prietok, ktorý sa prepúšťa do starého koryta Dunaja podľa medzivládnej dohody z roku 1995, značne prekračuje maďarskou stranou navrhované ekologické minimum.

      Vážený pán vládny komisár, aj v tomto prípade potvrdzujem, že slovenská strana nemôže podporiť technicky nie dobré a neodôvodnené návrhy, nemôžeme súhlasiť s tým, že bez našej účasti zvolíte technickú alternatívu a tú sa nám snažíte nanútiť a dokonca nás vtiahnuť do stavu, aby sme za ňu boli spoluzodpovední. Zároveň maďarská strana nemôže od nás žiadať prepúšťanie väčších prietokov do koryta Dunaja ako sami v materiáli, ktorý ste nám odovzdali, ekologicky zdôvodňujete. Myslím, že slovenská strana ostane k vám, v tejto požiadavke, veľmi ústretová a až do úspešného skončenia rokovaní, prípadne aj potom, ak sa inak nedohovoríme, bude prepúšťať do koryta Dunaja množstvo vody podľa Dohody 1995. Opakujem, je to podstatne viac ako nám vaša strana vo vami pripravenom materiáli ekologicky zdôvodnila.

Predpokladám, že v tomto úseku Dunaja, sa aj napriek takto rozdielnym stanoviskám vieme dohovoriť, ako som to spomenul v mojom úvodnom prejave 5. júna 2001

Vážený pán vládny komisár, je veľmi žiadúce, aby sme vykonali prvý, aspoň malý krok, k riešeniu otvorených otázok na ceste k dosiahnutiu celkovej dohody.

      Preto si Vám dovoľujem navrhnúť: sústreďme sa v tejto fáze na horný úsek Dunaja (gabčíkovská časť vodného diela). Vytvorme odborné skupiny a zadajme im konkrétne úlohy na:

Ak sa nám podarí dosiahnuť predbežné spoločné závery o týchto otázkach, môže nás to posmeliť a povzbudiť pri hľadaní spoločných odpovedí na problémy, ktoré stoja na ceste dosiahnutia cieľov Zmluvy, aj na dolnom úseku. A tak sa môžeme dopracovať k celkovej dohode riešiacej úsek Dunaja od Bratislavy po Budapešť.

      Vážený pán komisár, pustime sa do rozmotávania tohto klbka problémov. Aj keď treba dosiahnuť dohodu o celom balíku, a až táto dohoda bude predložená vládam na schválenie, nebráni to, aby sme postupovali po dielčích krokoch bez ujmy na právnej pozícii jednej či druhej strany. Vážený pán vládny komisár, ponúkam Vám ruku na spoluprácu na tejto ceste a chcem veriť, že aj Vy sa na ňu vydáte.

 

      Ďakujem za pozornosť

                                                    Ing. Dominik Kocinger

 

Budapešť, 29.júna 2001