Príloha č. 3
k Zápisnici z 5. júna 2001
Od nášho ostatného stretnutia pretieklo veľa vody Dunajom, osobitne aj cez vodnú elektráreň. Od rokovania 14. mája 1999 v Budapešti uplynulo viac ako dva roky. A hoci sa obe vládne delegácie osobne nestretli, predsa udalosti, ktoré sa stali v tomto období, hodnotím ako významný krok vpred. Po porovnaní maďarského návrhu, ktorý bol vypracovaný ku koncu roka 1999 a slovenského stanoviska naň, odovzdaného v decembri 2000, a jeho dôkladnom preštudovaní, môžem smelo, ale rozvážne tvrdiť: od začiatku sporu, ktorý sa rozvinul v roku 1989, ešte nikdy neboli stanoviská oboch strán natoľko blízke. Maďarská vláda je rozhodnutá, že túto núkajúcu sa príležitosť premení na skutočnosť a v záujme realizácie Rozsudku je v nasledujúcich mesiacoch pripravená na intenzívne a aj naďalej dobromyseľné kompromisné rokovania.
V znamení týchto hodnôt sme pripravili upravenú verziu nášho návrhu, odovzdaného koncom roka 1999, nazvaného „Právne zásady“, ktorú som v apríli tohto roka zaslal pánovi Kocingerovi.
Čo by mohli byť prvkami našej zhody? Maďarská strana má radosť z toho, že slovenská strana súhlasí s realizáciou Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v niekoľkých etapách a prijíma návrh sformulovaný v slovenskom stanovisku, aby sme v priebehu realizácie hágskeho Rozsudku najprv vypracovali právne záväznú medzivládnu dohodu.
Z toho vyplýva, že v nasledujúcom úseku našich rokovaní musíme túto dohodu pripraviť. Pri príprave navrhujem nasledovný postup:
na dnešnom rokovaní začnime diskusiu o otázkach obsahu medzivládnej dohody, preskúmajme či maďarský návrh z 2. apríla 2001, s doplnkami a zmenami predloženými slovenskou stranou na tomto rokovaní, by mohol byť zodpovedajúcim základom pre naše ďalšie rokovania;
identifikujme tie body návrhu, v ktorých je zhoda a tieto zachyťme;
identifikujme aj sporné body návrhu a preskúmajme ich, či k spoločne prijateľnému riešeniu môžeme dospieť bližšie na plenárnej alebo na odbornej úrovni – ak na plenárnej úrovni nie, tieto otázky položme našim odborným pracovným skupinám;
odborné pracovné skupiny nech prerokujú sformulované otázky a nech sa výsledky týchto rokovaní a hlásenia pracovných skupín dostanú na program nášho nasledujúceho plenárneho rokovania;
na plenárnom zasadnutí, využijúc hlásenia odborných pracovných skupín, sformulujme text návrhu dohody, ktorý sa dostane pred naše vlády.
Čo sa týka otázok obsahu nášho návrhu dohody v tomto úvodnom prejave by som chcel vyzdvihnúť len dôležitejšie otázky.
Maďarská strana vo svojom návrhu z decembra 1999 uviedla vzájomné vzdanie sa náhrady škôd. Keďže slovenská odpoveď v súvislosti s tým znela tak, že k tomu vie slovenská strana zaujať stanovisko len vtedy až bude známe celkové usporiadanie, sme preto pripravení aj podrobne preskúmať veľkosť vzájomne si spôsobených škôd a neuhradených nákladov. Preto sa do upraveného textu nášho návrhu dostala myšlienka vytvorenia Komisie náhrady škôd a vyúčtovania nákladov (nový návrh: §4 ods. 3).
Slovenská odpoveď z decembra 2000 aj v súvislosti s dolným vodným dielom, vytvára možnosť dohody. Maďarská strana si je na čistom v tom, že slovenská strana za optimálnu považuje alternatívu s dolným vodným dielom. Zároveň jednoznačne musím vyhlásiť, že slovenské stanovisko, ktoré nám bolo odovzdané, neobsahuje ani jeden taký argument, ktorý by maďarská strana doteraz nebola vzala do úvahy, keď vypracovala svoj návrh riešenia bez dolného vodného stupňa.
Mali by sme vychádzať z III. kapitoly slovenského stanoviska, z časti III.2.6 a z časti III.2.2.1. V týchto slovenská strana zaujala nasledovné stanovisko:
aby maďarská strana vyhlásila, že pre nedostatok vyhovujúcich podmienok v nadchádzajúcom období nepostaví na úseku Dunaja siahajúceho po Budapešť vodné dielo;
riešenie bez vzdutia strany prijímajú s vedomím, že toto slovenská strana považuje za možné;
podľa slovenskej strany by investičné náklady v tomto prípade mala znášať maďarská strana, tak, aby do prác na slovenskej strane boli zapojené aj slovenské firmy.
Pre maďarskú stranu je toto stanovisko vyhovujúcim základom rokovania. Sme ochotní prijať tieto slovenské požiadavky a preto:
rozhodne vyhlasujem, že zodpovedajúc hágskemu rozsudku a záujmom našej krajiny neplánujeme výstavbu vodného diela ani pri Nagymarosi, ani pri Pilismaróte;
prijímame, že toto riešenie slovenská strana nepovažuje za najlepšie riešenie a sme pripravení škody z toho vyplývajúce, ktoré je možné podľa Rozsudku vziať do úvahy, porovnať s maďarskými škodami vyplývajúcimi z jednostranného a neoprávneného odklonenia Dunaja;
sme pripravení rokovať o tom, že maďarská strana preberie na seba podstatnú časť alebo celé investičné náklady súvisiace s tradičným regulovaním toku, nakoľko je to možné zasadiť do spôsobu realizácie Rozsudku, a je to v súlade s inými prvkami usporiadania.
Zodpovedajúc tomuto považujeme za možnosť označiť ako témy odborných rokovaní tie otázky, ktoré slovenská strana zostavila v podkapitole III.III.2.2.2 svojho stanoviska.
V otázke delenia vody medzi derivačný kanál a pôvodné koryto priniesla výmena písomných materiálov tiež významné výsledky. Podľa maďarského návrhu je potrebné pri stanovení prietoku privádzaného do pôvodného koryta zohľadniť suverénnu rovnosť štátov, množstvo vody požadované prírodným prostredím a možnosť výmeny voda-energia, zabezpečenú v Zmluve z roku 1977. Zdá sa, že s týmito zásadami v podstate súhlasí aj slovenská strana.
Obe strany majú rovnaký názor na to, že na základe bodu 140 Rozsudku je spoločným záväzkom zachovanie prírodného prostredia zodpovedajúc zásade udržateľného rozvoja a zabezpečenie k tomu potrebného prietoku. Strany vo vzťahu k tomuto potrebnému množstvu prietoku však sformulovali rozdielne východiskové body. Našťastie je tento spor riešiteľný vykonaním spoločného posúdenia vplyvov na životné prostredie a medzi nami už sa o jeho potrebe zrodila dohoda, zachytená v zápisnici z jedného predchádzajúceho kola rokovaní. Teda prvým pilierom delenia vody je na základe bodu 140 Rozsudku ekologicky potrebný prietok, stanovený v spoločnom posúdení vplyvov na životné prostredie.
Maďarská strana – v pomere svojich investícií a prírodných zdrojov vložených do spoločnej sústavy – disponuje podielom z vyrobenej energie. V zmysle Zmluvy z roku 1977 môžu strany previesť do pôvodného koryta zvýšený prietok, ak sa vzdajú svojho energetického podielu, ktorý naň pripadá. Vo svojom návrhu maďarská strana dala najavo, že toto svoje právo chce trvalo využívať. Slovenská strana vo svojej odpovedi vyjadrila, že toto „sa v podstate dotýka len Maďarskej republiky“, a je pripravená prerokovať to aj na odbornej úrovni. Slovenská strana v bodoch II/23-25 energeticko-ekonomickej časti svojho stanoviska vyjadruje, že aký je v súčasnosti podľa nej maďarský energetický podiel, dávajúci základ pre odoberanie vyššieho prietoku. Zdá sa nám, že o konkrétnej hodnote bude diskusia, pretože podľa nášho stanoviska je miera maďarského energetického podielu podstatne vyššia než 14 %.
Stavajúc na možnosti výmeny voda-energia, uznanú oboma stranami, maďarská strana oznamuje svoju rozhodnú požiadavku na to, že odber vyššieho prietoku na úkor energetického podielu chce uplatniť už v tomto roku. Preto – nakoľko by sa napriek našim nádejám v nasledovných mesiacoch nezrodila medzivládna dohoda – budeme usilovať o uzavretie osobitnej dohody o prepúšťaní prietoku, ktorý zodpovedá 14 %-nému maďarskému energetickému podielu, uznaného aj slovenskou stranou, do pôvodného koryta, dovtedy, kým sa obe strany definitívne nedohodnú o miere energetického podielu, ktorý im prislúcha.
Je teda vidieť, že v troch veľmi podstatných otázkach realizácie Rozsudku: v usporiadaní nárokov na náhradu škôd, v riešení bez dolného vodného stupňa a v delení prietokov medzi derivačný kanál a pôvodné koryto – aspoň na úrovni princípov – je medzi stranami zhoda.
Ak k tomu ešte zoberieme aj to, že maďarská strana – v prípade dohody na vyhovujúcom prevádzkovom poriadku – je pripravená, hľadiac do budúcnosti, považovať prevádzkovanie prehradenia pri Čunove za oprávnené, potom môžeme konštatovať aj to, že v dôležitejších principiálnych otázkach sústavy, ktorá sa má vytvoriť, sme dospeli ku zhode.
Vzhľadom na to, že stanoviská strán sa v ostatnom čase vo významnej miere priblížili, úprimne dúfame, že sa v najhlavnejších zásadách realizácie rozsudku hágskeho Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1997 budeme vedieť dohodnúť najneskôr v septembri, a jeho prvky budeme môcť zachytiť v medzivládnej dohode. Prosím pána vládneho splnomocnenca, aby nám odhalil, že či v záujme uzavretia nášho dlho sa ťahajúceho právneho sporu, aj slovenská strana, vo vzťahu k možnosti postupu, dúfa podobne.
Aprílový návrh maďarskej strany chcel vyjadriť to, že obe strany stoja blízko k takej dohode, v ktorej za možné zachytiť zásady – v ktorých je zhoda; a je možné stanoviť tie spôsoby a postupy – ktorými je možné vyjasniť ostávajúce názorové rozdiely. Zhoda v zásadách však bezpodmienečne odôvodňuje vytvorenie dohody medzi vládami, veď touto vieme pred verejnou mienkou našich národov a aj pred hágskym Súdom jasne vyjadriť, že sme sa v podstatných otázkach vedeli dohodnúť, a dostať sa bližšie ku konečnému usporiadaniu sporu.
Ďakujem za Vašu úctivú pozornosť!
L. Székely v.r.