dovoľte mi, v prvom rade poďakovať sa Vám, že ste prijali moje pozvanie, a že Vás môžem privítať znovu v Bratislave.
Dnešnému stavu našich vzájomných rokovaní predchádzali rokovania začaté po vynesení rozsudku. Naše úsilie a materiály pripravené spoločne slovenskou a maďarskou delegáciou, ako aj výsledky odborných skupín, vyústili 27. februára 1998 do parafovania návrhu Rámcovej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky „O zásadách realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1997 v spore týkajúcom sa Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros“. Tento návrh vláda Slovenskej republiky schválila a vyjadrila pripravenosť ho podpísať. Súčasná vláda Maďarskej republiky predložený návrh neprijala.
Od nášho posledného spoločného stretnutia vládnych delegácií, v máji 1999 v Budapešti, sa stretli len vedúci delegácií, vymenili si obsiahle materiály, ktoré prezentujú názory maďarských a slovenských odborníkov, týkajúce sa Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Od tej doby sa delegácia vlády Slovenskej republiky s veľkým záujmom oboznámila s materiálom Úradu predsedu vlády Maďarskej republiky - Kancelárie vládneho komisára pre Dunaj nazvaným „Úlohy analýzy vplyvov pre Dunaj“ z novembra 1999, týkajúceho sa realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu“, odovzdaného slovenskej strane 9. decembra 1999. Po jeho veľmi podrobnom preštudovaní a zodpovednom posúdení slovenskými odborníkmi, predložili sme v decembri 2000 naše „Stanovisko k návrhu maďarskej strany na vykonanie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora (MSD) z 25. septembra 1997 vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros“. V tomto stanovisku sme vyjadrili hlavne naše vecné odborné pripomienky a poznámky. Následne, 2. apríla 2001, sme dostali od vás „Návrh dohody ...uvedenia rozsudku MSD z 25. septembra 1997 do účinnosti (to give the effect)“ s ubezpečením, že i maďarská strana veľmi pozorne preštudovala naše stanovisko.
Všetky tieto materiály by sme mali spoločne postupne prediskutovať a na úrovni vládnych delegácií posúdiť. Mali by sme definovať, v čom sa zhodujeme a v čom sú rozdiely. Mali by sme spoločne definovať úlohy, ktoré musíme na odbornej úrovni ešte vyriešiť, mali by sme vymenovať spoločné skupiny odborníkov a poveriť ich týmito úlohami. Nuž a nakoniec by sme mali prijať spoločné konečné stanoviská.
Tento náš prístup vychádza z toho, že podľa Rozsudku MSD (odsek 155, bod 2 (B)) máme dobromyseľne rokovať vo svetle dnešnej situácie a máme prijať všetky nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy zo 16. septembra 1977. Opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov Zmluvy majú, podľa nášho názoru, dominantne technicko-odborný charakter (ktorý samozrejme zahŕňa aj ekologický rozmer) a nie charakter politický, či právny. Dohodnuté opatrenia budú samozrejme formulované v právnom dokumente, ktorý podlieha schváleniu politickými orgánmi (t.j. najskôr vládami a neskôr, v prípade pozmenenia Zmluvy z roku 1977, aj schváleniu v parlamentoch a ratifikácii prezidentmi oboch krajín).
Predtým, ako predložím návrh na ďalší postup rokovaní v odborných skupinách a v rokovaní vládnych delegácií, zhrniem obsah a výsledky našich doterajších rokovaní a vzájomne odovzdaných odborných materiálov.
Na základe existujúcich materiálov možno konštatovať, že na niektoré aspekty máme rovnaké názory, na mnohé máme v základe podobné názory a v niektorých sa rozchádzame.
Ako príklad uvediem, že obe strany majú zhodný názor na to, že staré koryto Dunaja treba upraviť tak, aby previedlo povodňový prietok a neohrozilo povodňou priľahlé územie. Určite sa zhodujeme v tom, že treba prepojiť ramenné sústavy s korytom Dunaja pod Čunovom, že koryto Dunaja je možné využívať na malú, športovú a prípadne technickú a náhradnú plavbu. Máme názor, že územie od stupňa Čunovo po Dunakiliti je možné využiť na kultúrne a športové ciele, a dodávam, že najlepšie by bolo, keby sme to spravili spoločne. Máme zrejme aj spoločný názor, že z ekologického hľadiska územie treba nielen chrániť, ale hlavne zabezpečiť v dunajských ramenách v inundačnom území dostatok vody. Na tomto území máme už aj dobré spoločné skúsenosti nielen zo spoločného monitorovania prírodného prostredia, ale aj z vplyvu vodohospodárskych úprav a vodného režimu na prírodné prostredie, ktoré spoločne vykonávame a monitorujeme podľa Dohody z roku 1995. Na slovenskej strane máme skúsenosti s blahodárnym vplyvom simulovaných záplav, na maďarskej strane sú zase skúsenosti s vplyvom vybudovanej pretekanej prehrádzky pri Dunakiliti, priamym prepojením Dunaja s ramennou sústavou a následným určite pozitívnym vplyvom tohoto prepojenia na podzemné vody, flóru a faunu. Určite neoceniteľným prínosom je aj trvalá dotácia Mošonského ramena Dunaja kvalitnou dunajskou vodou. Maďarská strana má aj skúsenosti s rozvodom vody po ramennej sústave a po území Szigetközu, privádzanej v zmysle Zmluvy 1977 a Dohody 1995 do Mošonského ramena Dunaja a ramennej sústavy nad Haťou Dunakiliti. Som toho názoru, že výsledky monitorovania prírodného prostredia, vrátane spoločného monitorovania v zmysle Dohody z roku 1995, sú v tejto oblasti už dostatočne preukazné na to, aby sme vykonali ďalší krok, napríklad vybudovaním ďalších dvoch - troch prehrádzok tak, aby aj na slovenskej strane vzniklo priame prepojenie ramien s Dunajom. Tým samozrejme vzniknú aj na maďarskej strane ďalšie prepojenia a vznikne možnosť realizovania záplav inundácie, podobne ako na slovenskej strane. Takýto krok by nebol nákladný, bol by rýchlo realizovateľný a pomohol by splniť aj niektoré ďalšie spoločné ciele. Po získaní skúseností z monitorovania vplyvov týchto prehrádzok na prírodné prostredie je možné uvažovať aj s inými opatreniami navrhovanými maďarskou stranou v štúdii. Som toho názoru, že v tejto časti Dunaja sa môžeme, ba musíme dohodnúť a dosiahnuť reálny a viditeľný úspech v ochrane a tvorbe prírodného prostredia, pretože naše ciele sú totožné alebo veľmi podobné. Spoločné odborné podklady a predpoklady pre takýto úspech už existujú.
Inou, zrejme ťažšou otázkou je úsek Dunaja pod Sapom. Predložené materiály maďarskej strany, hlavne návrh maďarskej strany na vybudovanie opevnenej plavebnej cesty s horšími plavebnými podmienkami ako projektovanými v Spoločnom zmluvnom projekte, nepresvedčili slovenských odborníkov, že návrh maďarskej strany na vytvorenie opevneného koryta je ekologicky a z hľadiska protipovodňovej ochrany prijateľnejší, a že je najlepší. Určite nie je lepší ako riešenie dohodnuté v Zmluve z roku 1977, či alternatívne riešenie uvažované v parafovanej Rámcovej dohode z 27. februára 1998. Navyše, investičné náklady vyčíslené maďarskou stranou na takúto úpravu a trvalú údržbu koryta sú tak vysoké, že z ekonomického hľadiska je jednoznačne výhodnejšie postaviť stupeň Nagymaros. O prevádzke stupňa Nagymaros a miere špičkovania v Gabčíkove je možné v zmysle Zmluvy 1977 diskutovať a prijať potrebné rozhodnutie. Z maďarského materiálu sme pochopili, že určité kolísanie hladiny spôsobené zapínaním a vypínaním turbín na stupni Gabčíkovo vytvorilo vhodné podmienky života pre vzácne a zriedkavé druhy organizmov. Náš názor je, že prevádzkou stupňa Nagymaros možno vytvárať optimálnu plavebnú cestu i pri minimálnych prietokoch Dunaja. Maďarský návrh na sprietočnenie ramien ich prehlbovaním a bagrovaním, nie je podľa názoru slovenských odborníkov z ekologického hľadiska vhodnejší ako ich sprietočnenie pomocou zvýšenia hladiny vody v koryte Dunaja.
Dôležitou otázkou je aj protipovodňová ochrana v tomto úseku, pretože práve tento úsek bol v roku 1965 postihnutý povodňou. Dovolím si Vám pripomenúť, že slovenská strana považuje protipovodňovú ochranu za prioritnú. Verím, že po skúsenostiach s povodňami v Maďarsku Vás o priorite protipovodňovej ochrany nemusím uisťovať. V súčasnosti považujem aj úsek Dunaja pod Čunovom za nie celkom bezpečný z hľadiska protipovodňovej ochrany, a to platí aj pre Szigetköz.
Vážený pán vládny komisár, samozrejme chápem, že mnohé spomenuté fakty a ďalšie otázky spomenuté vo vašich a našich odborných materiáloch sú pre Vás, ale aj pre nás nielen diskutabilné, ale ich vyriešenie aj životne dôležité. Otázky, ktoré treba spoločne riešiť, sú v materiáloch ktoré Vám odovzdáme v písomnej forme a pripojíme ich aj k zápisnici z dnešného rokovania. Navrhujem, aby sme sa týmto otázkam na nasledujúcich rokovaniach nevyhýbali. Len ich vyriešením dospejeme k postupu vo formulovaní návrhov na implementáciu rozsudku Medzinárodného súdneho dvora. Pokiaľ tak neurobíme, naše snahy budú len slohovým cvičením o najkrajšiu dohodu. Pevne verím, že aj Vám ide o dosiahnutie technicky jasnej a správnej, odborne fundovanej, ekonomicky spravodlivej a ekologicky zdravej, a do budúcnosti trvalej dohody. Dovoľujem si Vám preto navrhnúť: vyriešme spoločne v prvom kroku odbornú stránku veci, ktorá vytvorí pevný základ pre dohodu na prospech našich krajín Bude potom radosť, pre naše delegácie, dohodu pripraviť a predložiť na schválenie našim vládam.
Vážený pán vládny komisár, podklady na odborné rokovania sú pripravené vo Vašom komplexnom materiáli z decembra 1999 a v našej rozsiahlej odpovedi z decembra 2000, ako aj v materiáloch z predchádzajúcich rokovaní. Dovoľte, aby som Vám navrhol začať rokovať o tom, čo treba z odborných otázok vyriešiť, aby sme vytvorili spoločné odborné skupiny a poverili ich vypracovať a predložiť spoločné odborné stanoviská na rokovania našich vládnych delegácií.
Verím, že cesta odborných rokovaní prinesie dlhodobý úžitok hospodárstvám oboch krajín, zabezpečí protipovodňovú ochranu, zlepší plavebné podmienky, bude prínosom pre prírodné prostredie, vytvorí spoločné kultúrne a športové podmienky, využije vodnú energiu a naplní rozsudok Medzinárodného súdneho dvora. Tým dáme bodku za zbytočným sporom medzi našimi krajinami. Dovolím si Vás ubezpečiť, že naša delegácia sa bude všemožne snažiť tieto ciele dosiahnuť. Ak sa dohodneme v odborných otázkach, v ktorých nám, v prípade potreby, môžu poradiť i odborníci tretej strany, dohodneme sa aj v návrhu dohody. Inú cestu nevidíme.
Na záver Vám chcem, reagujúc na Váš návrh, odporučiť vytvorenie nasledujúcich spoločných odborných skupín:
vodohospodárska, plavebná a ekologická,
energetická a ekonomická,
právna.
Poradie skupín je také, v akom si majú odovzdávať výsledky úloh odborníci medzi skupinami. Teda, napred sa dohovoria vodohospodárske a plavebné otázky a posúdia sa z ekologického hľadiska, potom výsledok bude hodnotený v energetickej a ekonomickej skupine a postúpi sa do právnej skupiny. Právna skupina na základe týchto podkladov sformuluje závery a návrhy na medzivládnu dohodu o vykonaní Rozsudku medzinárodného súdneho dvora a na zapracovanie týchto záverov do Spoločného zmluvného projektu a Zmluvy z roku 1977.
Vážený pán vedúci delegácie, vážení členovia delegácie, ďakujem Vám za Vašu pozornosť a dovoľte mi odovzdať Vám náš názor na úpravu starého koryta Dunaja v úseku vodného diela Gabčíkovo, naše odôvodnenie, prečo považujeme postavenie vodného diela Nagymaros za najlepšie riešenie úseku Dunaja od Sapu po Budapešť. Zároveň Vám odovzdávame naše návrhy na obsah odborných rokovaní.
Bratislava, 5.júna 2001
Dominik Kocinger v.r.
vedúci vládnej delegácie
Slovenskej republiky