Základom pre rokovania odborných skupín je, že vládne komisie budú vychádzať z Rozsudku MSD, zo Zmluvy z roku 1977, z rozvíjajúceho sa zmluvného vzťahu a z existujúcej situácie. Pre ustanovenie a náplň práce spoločných odborných skupín vychádzame z maďarského komplexného materiálu z decembra 1999 a zo slovenskej rozsiahlej odpovede z decembra 2000.
Všeobecne je možné úlohy odborných skupín zadeliť do dvoch oblastí, a to:
- oblasť vodného diela Gabčíkovo a
- oblasť vodného diela Nagymaros.
Podľa článku 14 ods. (1) Zmluvy z roku 1977, „v koryte Dunaja (medzi Dunakiliti a Sapom) sa zabezpečia prietoky určené v bilancii vôd schváleného Spoločného zmluvného projektu, ak si prírodné podmienky alebo iné okolnosti dočasne nevyžadujú väčšie alebo menšie prietoky„. Podľa článku 14 ods. (2), ak ďalší odber nad množstvo určené v bilancii vôd znižuje výrobu energie bude zmluvná strana, ktorá odber uskutoční, postihnutá zodpovedajúcim znížením podielu na odbere elektrickej energie.
V odseku (19) Rozsudku MSD sa píše, že podľa bilancie vôd SZP „Spoločný zmluvný projekt stanovil ..., že pri nízkych prietokoch by minimálne 50 m3/s malo ísť do starého koryta Dunaja (sanitárny prietok), okrem toho množstva, ktorým sa zásobujú ramenné sústavy. Napokon návrh Spoločného manipulačného poriadku stanovuje, „že pokiaľ ide o prevádzku zdrže Dunakiliti počas vegetačného obdobia, v prípade potreby do starého koryta Dunaja sa bude prepúšťať 200 m3/s vody, okrem zabezpečenia stanoveného sanitárneho prietoku koryta“.
Dôležitou časťou maďarského materiálu je poznatok piatich uznávaných maďarských inštitúcií, autorov maďarskej „Ekologicko-technickej koncepcie“. Podstatou je aby „Szigetközský úsek Dunaja“ zabezpečoval medzi štátnou hranicou pri Rajke (rkm 1850) a Dunakiliti (rkm 1839) bočné ramená a tým aj pôdu vodou. Prvoradou úlohou starého Dunaja sa stane prevedenie povodní a ľadov, minimálne pri takom prietoku, ktorý je vyšší ako hraničná hodnota zarastania riasami, ďalej zabezpečenie plynulej športovej a malej plavby. Dôležité je tiež v materiáloch predložených maďarskou stranou (v odstavci [3-A-I/3.4.2-1], kapitola [A-I/3.4.2] bod 2) explicitne definované ekologické minimum prietokov v Dunaji vo vegetačnom období, definované ako 400 m3/s. Podľa maďarskej strany [3-A-I/3.4.2-1], prietok 400 m3/s v starom koryte Dunaja medzi Čunovom a Sapom je možné v zimnom nevegetačnom období znížiť. Je možné tiež súhlasiť [3-B-6.2.3.1.1-2], že pre prirodzené nízke zimné stavy stačí do ramenných sústav po 20 m3/s a v starom koryte Dunaja 20 až 40 m3/s, pri jeho vhodnej úprave. Odbery do ramenných sústav vo vegetačnom období sa predpokladajú po 90 m3/s.
Čísla v hranatých zátvorkách, napríklad [3-A-I/3.4.2-1] označujú odstavec v maďarských materiáloch predložených slovenskej strane.
Podľa Dohody z roku 1995 je v súčasnosti minimálny prietok v starom koryte Dunaja mimo vegetačného obdobia 250 m3/s a maximálny prietok vo vegetačnom období 600 m3/s, okrem obdobia prevedenia veľkých prietokov.
V zmysle Zmluvy z roku 1977, v zmysle Dohody z roku 1995 a podľa výsledkov spoločného monitorovania podľa Dohody z roku 1995 slovenská strana súhlasí s týmto odborným názorom maďarskej strany na veľkosť ekologických prietokov v starom koryte Dunaja.
I.1.A. Zadanie úloh odbornej skupine
Vypracovať návrh na veľkosť prietokov do starého koryta Dunaja podľa maďarskej definície minimálneho ekologického prietoku, s uvážením Zmluvy 1977 a Dohody 1995. Okrem toho definovať prietok do Mošonského ramena Dunaja, do Slovenskej ramennej sústavy a do Maďarskej ramennej sústavy.
Dôležitou časťou maďarského návrhu [3-A-I.1-3] „Ekologicko-technickej koncepcie“ je, aby Szigetközský úsek Dunaja zabezpečoval zásobovanie bočných ramien vodou a tým aj pôdu pôdnou vlhkosťou. Prvoradou úlohou starého koryta Dunaja sa stane prevedenie povodní, prevádzanie ľadov, a ďalej, plynulá športová a malá plavba.
Maďarský materiál definuje [3-B-4.1.13-4]: „Je vidieť, že pri skúmaných hodnotách podielu prietoku nie je možné obnovenie požadovaných hladín v starom koryte Dunaja, ak v záujme zvýšenia hladín vody neuskutočníme v koryte žiadne opatrenia“.
Zásady, na ktorých bola maďarskou stranou postavená a slovenskej strane predložená ekologicko-technická koncepcia sú [3-A-I.1-1]:
platné uznesenie parlamentu (explicitne napísané: „ktoré zakazuje uvedenie objektu Dunakiliti do prevádzky respektívne naplnenie zdrže„),
definované dve alternatívy, ktoré boli počas skúmania variantov zásobovania Szigetközu vodou posúdené a vybrané maďarskou stranou ako dve najpriaznivejšie.
Prvá zásada, platné uznesenie parlamentu, brzdí možnosť využiť na stanovené ciele existujúcu hať Dunakiliti, ktorá teraz riadi prietoky do maďarskej ramennej sústavy. Druhá zásada, a to maďarskou stranou dopredu definované dve alternatívy, a to sypanie štrku do koryta Dunaja a riešenie s meandrovaním, podľa slovenských odborníkov nepredstavuje vhodné riešenie hlavne z ekologického a ekonomického hľadiska.
Pokiaľ ide o maďarské vyjadrenie [3-A-I.1-6] [3-A-I.1-7] o využití objektov Dunakiliti Slovenská strana zastáva názor, že uznesenie maďarského parlamentu, podľa ktorého sa objekt Dunakiliti nemá využívať – prípadne sa má rozobrať, nemá škodiť maďarskému národnému hospodárstvu ani hospodárstvu susedného štátu. Nesprávne technické riešenie, založené na apriórnom politickom rozhodnutí (parlament určite nie je technický orgán), neprispieva konštruktívnej diskusii, ani ekológii, ani maďarskému hospodárstvu a ani dobrým susedským vzťahom.
K dvom menovaným alternatívam riešenia maďarská strana uvádza aj iné možnosti. Jednou z uvádzaných možností je husté vzdutie. Čo sa týka hustého vzdutia toto je charakterizované nasledovne [3-B-6.1.2-A3-1]: „Rôzne dokumenty a štúdie počítajú s haťami respektívne dnovými prahmi v počte od 2 do 9. Je možné viacero druhov riešenia objektov hatí. Najjednoduchšie riešenie je taký dnový prah, aký bol vybudovaný pri Dunakiliti. Pri iných riešeniach objekt hate obsahuje aj pohyblivé časti. Pri každom riešení je možné vybudovať plavebnú komoru, umožňujúcu športovú plavbu. Rôzne typy objektov hatí je možné aj vzájomne kombinovať v závislosti od toho, aké vzdutie, respektívne aká úroveň brodu je požadovaná.“ Tieto úvahy maďarskej strany majú racionálnu podstatu a sú už pripravené ako štúdie.
Pre rozhodovanie je dôležité zistenie [3-B-4.1-P3.3-7], že „miera stúpnutia priemernej hladiny podzemnej vody po vybudovaní dnovej prehrádzky je taká, že priemerná hladina vody v 85 percentách studní presahuje aj pôvodnú (pred prehradením) hladinu podzemnej vody“. Pre ďalšie rozhodovanie to znamená, že by stačilo niekoľko dnových prehrádzok v Dunaji pod haťou Dunakiliti, aby sme dosiahli hladiny podzemnej vody vyššie ako v roku 1992 a ľahšie by sme sa priblížili k (ešte vyšším) hladinám, ktoré dnes považujeme za ideálne. V takom prípade by cena úprav bola podobná ako cena prehrádzky pri Dunakiliti a cena údržby by bola tiež podobná. Zdá sa, že takéto úvahy vedú k záveru: Najekonomickejší spôsob úpravy starého Dunaja, s najmenšími stavebnými rušivými zásahmi do prírody, do Dunaja a jeho brehov, z hľadiska ekológie, je vybudovanie prehrádzok podobných prehrádzke pri hati Dunakiliti.
Slovenská strana navrhuje postupovať prácami v starom koryte tak, aby sa rýchlo, bez zbytočných prieťahov a s malými investíciami, dosiahlo zvýšenie hladiny vody v Dunaji pod Dunakiliti, a aby sa vytvorili možnosti ďalšieho prepojenia medzi ramenami na maďarskej a slovenskej strane a Dunajom. V prvom kroku navrhujeme vybudovať dve, alebo tri pretekané prehrádzky v Dunaji pod Dunakiliti. Výsledok prác navrhujeme monitorovať a na základe monitorovania vypracovať návrh ďalšieho postupu. Podľa Zmluvy 1977 je realizácia úprav v starom koryte Dunaja v rkm 1811 – 1842 úlohou maďarskej strany.
I.2.A. Zadanie úloh odbornej skupine
Vypracovať návrh na zvýšenie hladiny vody v starom koryte Dunaja a prepojenie ramenných sústav s Dunajom dvoma (viacerými) pretekanými prehrádzkami v nadväznosti na prehrádzku pri Dunakiliti. Navrhnúť výšku hladiny, miesta a spôsob prepojenia ramien s Dunajom.
Dôležitou časťou maďarského návrhu [3-A-I.1-3] je poznatok, že „prvoradou úlohou starého Dunaja sa stane prevedenie povodní, prevádzanie ľadov, a ďalej, plynulá športová a malá plavba“.
Slovenská strana odporúča [3-A-I/1.2.2-8] spoločne definovať na aké povodňové prietoky treba udržiavať staré koryto Dunaja. Vodné dielo je schopné previesť 1000 ročnú vodu (v roku 1501 sa vyskytol prietok cca 15000 m3/s vo Viedni). Slovenská strana je názoru, že staré koryto Dunaja by malo byť pripravené previesť 10600 m3/s (to v skutočnosti znamená v Bratislave vyšší prietok ako 100-ročná voda), a podľa najnovších výskumov Slovenskej akadémie vied a podľa povodňových skúseností v Európe je treba počítať s ešte vyšším prietokom.
Slovenská strana odporúča spoločne definovať požadovanú plavbu, jej parametre a podmienky za ktorých sa uskutoční.
I.3.A. Zadanie úloh odbornej skupine
Definovať povodňový prietok na ktorý má byť staré koryto Dunaja upravené a udržiavané. Definovať potrebné opatrenia na bezpečné odvedenie povodňového prietoku. Definovať požiadavky na splavnosť Dunaja v úseku Čunovo – Dunakiliti až po Sap.
Ďalej posúdiť:
prechod definovaných povodňových prietokov, prevádzanie ľadov,
zosilnenie ochranných hrádzí,
návrhy na zabezpečenie malej, športovej, technickej plavby, prípadne náhradnej plavby,
posúdenie technických podmienok na zaradenie hate Dunakiliti do prevádzkového režimu starého koryta Dunaja,
technické podmienky zaradenia stupňa Čunovo do spoločného prevádzkového režimu stupňa Gabčíkovo,
vzťah ramenných sústav k objektom Vodného diela Gabčíkovo, dôvody na zaradenie, prípadne nezaradenie ramenných sústav do objektovej sústavy Vodného diela Gabčíkovo.
Jediným cieľom maďarskej strany pri vypracovaní návrhu projektu „Dlhodobá (50 rokov) technická koncepcia usporiadania úseku Dunaja medzi (Rajkou) Sapom a Budapešťou bez vzdutia.“ je zabezpečiť medzinárodnú plavebnú dráhu na úseku Sap–Budapešť, s odstránením prekážok, ktoré sa momentálne nachádzajú v existujúcej plavebnej dráhe [3-C-I-2-1].
Materiálu je možné vyčítať, že explicitne (pozri napríklad nadpis [C-I], [3-C-I]) sa nezaoberá týmto úsekom Dunaja v zmysle platnej Zmluvy z roku 1977 a neporovnáva výsledky, ktoré by sa získali prácami vykonanými v zmysle Zmluvy z roku 1977.
Predložený materiál sa v časti vodného diela Nagymaros nezaoberá zvýšením hladiny vody v Dunaji, ale len obmedzením ďalšieho poklesu hladiny vody, čo je z ekologického hľadiska prekvapujúce.
Cieľom riešenia úseku pod Sapom (úsek Sap-Gönyű) je podľa maďarského názoru stabilizovať vývoj koryta na dlhé obdobie s patričnou ochranou, napríklad pomocou gabiónov v plnom priečnom profile.
V úseku medzi Gönyű a Szob profil koryta Dunaja sa vytvorí zásypom štrkopiesčitým materiálom. Celý profil v plavebnej ceste bude opevnený matracmi nazývanými RENO (gabióny) o hrúbke 30 cm, ktoré budú ukladané pod vodou, alebo inými podobnými technickými opevneniami. Na iných miestach bude kamenný zához o hrúbke 60 cm. Očakáva sa, že takýto technický zásah v dĺžke 900 m bude garantovať medzinárodnú plavebnú cestu a nad ním zvýšenú hladinu v dĺžke cca 5 km.
Maďarská strana uvádza, že prehĺbenie plavebnej cesty je obtiažne v prípade, keď je dno koryta Dunaja skalnaté.
V materiáli sa uvádza, že takéto riešenie môže kompenzovať všeobecný pokles hladín v Dunaji na úseku medzi Gönyű a Szobom len vtedy, keď sa na 84 km úseku (rkm 1790–1706) takéto riešenie realizuje v priemere každé 4 km a to v pomerne krátkom čase.
Úvodom analýzy vplyvov na prírodné prostredie podľa materiálov predložených maďarskou stranou je postulát cieľa práce [3-C-II-3] že „... aby boli vyhotovené také pracovné časti, na základe ktorých maďarská delegácia (a verejnosť) rozhodne o tom, na koncepčnej úrovni, že aj v prípade nerealizovania dolného vzdutia (Pilismarót, Nagymaros) na dlhú dobu
· je možné udržať plavebnú cestu zodpovedajúcu medzinárodným požiadavkám,
· a je možné realizovať základné ciele na zlepšenie stavu prírodného prostredia.“
To znamená, že predložený maďarský materiál je účelový, pretože neuvádza a v princípe odmieta porovnanie s možným riešením podľa Zmluvy z roku 1977 a Spoločného zmluvného projektu.
Okrem toho, od tejto správy maďarská strana očakávala vypracovať odpovede na [3-C-II-4]:
· k akému stavu prírody môže viesť realizácia koncepcie bez dolného stupňa (najcitlivejšie a najdôležitejšie vplyvy z hľadiska ekológie)
· aké základné opatrenia sú z hľadiska rehabilitácie krajiny potrebné na udržanie/dosiahnutie priaznivého stavu prírodného prostredia.
Tento cieľ v maďarskom materiáli nebol splnený. Nebol definovaný stav, ktorý nastane po vybudovaní navrhovaných úprav, ani neboli definované žiadne kritériá, na základe ktorých by sa takýto stav mohol hodnotiť. Taktiež neboli definované opatrenia, ktoré by bolo treba počas úpravných prác dodržať. O skutočnej rehabilitácii prírodného prostredia, definovaného často ako zdevastované (devastácia nemá nič spoločné s projektom a výstavbou SVD G-N podľa Zmluvy z roku 1977), nie je nič napísané. To, že sa nemá vypúšťať voda znečistená ropnými látkami, nie je možné považovať za rehabilitáciu, ale za základnú hygienickú povinnosť, ktorá mala byť maďarskou stranou už dávno splnená a v prípade dodržania Zmluvy z roku 1977 by už aj bola dávno a bez zvyšku splnená.
Dôležitá je tiež definícia cieľa maďarskej štúdie, ktorá bola predložená slovenskej strane v časti „Ciele a prostriedky analýzy vplyvov na prírodné prostredie“ doslovne: „V súlade s očakávaniami Poverovateľa, aby poskytla analýzu vplyvov na prírodné prostredie, v rámci obmedzení stanovených okruhmi, ktoré sú k dispozícii, stavajúcu na odhady a údaje technickej koncepcie regulácie toku bez dolného vzdutia, vypracovanej na dlhodobé obdobie, to je na obdobie 50 rokov, v záujme zodpovedania otázok stanovených Poverovateľom na koncepčnej úrovni“. V tejto definícii sa už nenachádza cieľ definovaný v nadpise, zistiť vplyv na prírodné prostredie. Žiadne z výsledkov biologických pozorovaní, spomínaných v správe, nesmerujú ani k pokusu prognózy prípadných vplyvov predpokladaných technických úprav na biotu.
Spracovatelia štúdie definujú [3-C-II-1.4.2-1], že „hodnoty územia prírodného prostredia a ekológie úseku toku budú sústreďované v oblasti vedľajších ramien a ostrovov“. Podľa názoru slovenskej strany to ale nemá znamenať, že takéto hodnoty sa nenachádzajú aj priamo v toku Dunaja, a že toku Dunaja sa netreba venovať z ekologického hľadiska. Slovenská strana nemôže súhlasiť s tým, že „v súlade s očakávaniami Poverovateľa„ sa koryto Dunaja v tomto úseku nebude rehabilitovať podľa ekologických zásad. Potom sa slovenská strana prikláňa k názoru, že podľa Zmluvy z roku 1977, z ekologického hľadiska, sa dajú dosiahnuť ciele ochrany prírodného prostredia a rieky Dunaj podstatne lepšie, ako návrhom predloženým maďarskou stranou.
Štúdia maďarskej strany nie je zameraná na porovnávaciu analýzu medzi projektovým riešením v zmysle Zmluvy z roku 1977 a novými návrhmi, ale len na dokázanie, že existuje riešenie na 50 rokov aj mimo riešenia podľa Zmluvy z roku 1977. Maďarská strana nedokázala a ani sa nepokúsila dokázať slovenským odborníkom, že jej návrh je z ekologického a aj z iných hľadísk lepší ako riešenie podľa Zmluvy 1977.
Pre ďalšie rokovanie o ekologických zásadách je dôležitá časť nazvaná Ekologický cieľový stav [3-C-II-1.6-1] až [3-C-II-1.6-7], kde sa doslova uvádza:
· „Uvedenie do pôvodného stavu nemôže byť cieľom, lebo sa zmenilo povodie, klíma, pomery plavenín a splavenín, ďalej požiadavky a očakávania v súvislosti s tokom“,
· „nie je k dispozícii podrobnejšia ekologická koncepcia na určenie cieľového stavu“,
· „dosiahnuteľný ekologický cieľový stav pri jednotlivých ramenách, ostrovoch je rozdielny z dôvodu starnutia a zdevastovania prostredia, a podľa rozdielnych požiadaviek občanov priľahlých obcí, alebo štátnych záujmov“,
· „všeobecne dosiahnuteľným ekologickým cieľom je, aby sa zvýšila biodiverzita úseku toku na najvyššiu dosiahnuteľnú mieru, a aby na úseku Dunaja sa zachovali existujúce hodnoty krajiny a prostredia, aby mohli byť rehabilitované, pokiaľ je to možné“.
Štúdia teda tvrdí, že sa zmenili niektoré faktory ako klíma, pohyb plavenín a splavenín a aj požiadavky na rieku a pod. Tieto zmeny však nedefinuje a nekvantifikuje. Potvrdzuje, že na maďarskej strane neexistuje podrobnejšia ekologická koncepcia na určenie cieľového stavu. Potvrdzuje existenciu zdevastovaného prostredia na úseku Sap-Budapešť (čo nesúvisí so sústavou vodných diel podľa Zmluvy z roku 1977). Poukazuje na rozdielne požiadavky občanov a štátne záujmy. Definuje, že ekologickým cieľom je zabezpečiť najvyššie možnú biodiverzitu a zachovať existujúce (zdevastované?) hodnoty krajiny. Maďarská strana hovorí, že uvedenie do pôvodného stavu, teda do stavu v minulosti, ktorý by sa mohol považovať za ekologicky prijateľný, nemôže byť cieľom. Na rozdiel od úseku Čunovo-Sap, nekladie si za cieľ zvýšiť zaklesnuté hladiny vody v Dunaji, pretože bolo treba vyhotoviť také podklady, „na základe ktorých maďarská delegácia (a verejnosť) rozhodne o tom na koncepčnej úrovni, že aj v prípade nerealizovania dolného vzdutia (Pilismarót, Nagymaros) na dlhú dobu je možné udržať plavebnú cestu zodpovedajúcu medzinárodným požiadavkám a je možné realizovať základné ciele na zlepšenie stavu prírodného prostredia.“ Nerealizovanie „dolného vzdutia na dlhú dobu“ je možné rozumieť aj tak, že maďarská strana dočasne nepostaví dolný stupeň. A nakoniec sa zdá, že maďarská strana v predložených návrhoch ani nemá záujem nielen o „uvedenie do pôvodného stavu (na rozdiel od úseku Dunaja od Čunova po Sap)“ ale ani o reálne, ekologicky aspoň prijateľné, riešenie pre koryto Dunaja v tomto dlhom úseku pod Sapom.
Čo sa týka biodiverzity, maďarskí odborníci by mali predovšetkým definovať akú biodiverzitu a aké biotopy chcú podporovať a pomôcť vytvoriť, pretože mnohé, v texte spomínané, „zdevastované územia“ majú dnes vyššiu celkovú štatistickú biodiverzitu, ako tie, ktoré tam chcú vytvoriť navrhovaným bagrovaním a úpravami.
V celom texte je mnoho bizarných vyhlásení. Ako príklad uvedieme len niekoľko:
[3-C-II-10.1 a 2] „Terénny prieskum trval len dva letné mesiace, a preto v analýze chýbajú početné jarné druhy, resp., že skutočné druhové bohatstvo je asi 2-3 násobné„. Na základe takých údajov sa robila prognóza na 50 rokov? Na základe akých údajov pripravovala maďarská strana predtým materiály pred MSD? Na základe akých údajov hovorila o ekologickej núdzi? Prečo maďarská strana nepoužila existujúce staršie údaje? Existujú vôbec takéto údaje? Prečo ich maďarská strana neuviedla?
Napríklad v [Tab. 3] zoznam vtákov predstavuje len polovicu druhov vtákov známych zo slovenskej strany spoločného slovensko-maďarského úseku Dunaja [3-C-II-9.4-7]. Konštatovanie, že 108 druhov uvedených v tabuľke bolo zistených za dve a pol desaťročia naznačuje veľmi povrchný výskum.
[3-C-II-9.1.2-13] Veta „Vymenovanie viac ako tisíc druhov bezstavovcov, žijúcich v tejto oblasti, nie je úlohou tejto práce, na to by boli schopní aj tak len špecialisti“.
Tieto ukážky vyvolávajú otázku, ako zodpovedne sa pripravili podklady na tak dôležité rozhodovanie o tom, či a ako splniť platnú medzinárodnú zmluvu.
Je zrejmé, že takmer generálny zámer autorov štúdie sprietočňovať ramená by viedol k poklesu diverzity spoločenstiev rýb, vodných mäkkýšov, hygrofilných a vodných článkonožcov a iných bezstavovcov. Je paradoxné, že v štúdii, ktorá neraz proklamuje využívanie niektorých ramien na športové rybárstvo, sa tak vlastne navrhuje likvidácia neresísk najmä fytofilných rýb, ako je šťuka a kapor, miest oddychu menších rýb a mlade a narušenie ich potravinovej základne. V podobnom rozpore je aj označenie ramien ako významného loviska vtákov, lebo v starnúcich a nie plne prietočných ramenách majú vtáky väčšiu potravinovú ponuku.
Maďarská strana sa v skutočnosti snaží hľadať argumenty proti „dolnému vzdutiu“. Uvedieme a vysvetlíme len niektoré vybrané poznatky:
Pre slovenskú stranu je znepokojujúce, že prítomnosť viac menej spontánne vzniknutých štrkových, pieskových a hlinitých brehov bez vegetácie nie je v štúdii nikde pozitívne vyzdvihnutá, alebo je vopred určená na viac menej komerčné využívanie. Ide pritom o významný biotop pre celý rad špecializovaných ripikolných druhov hmyzu, alebo silne potlačených druhov hmyzu a významný krajinotvorný prvok hlavne v porovnaní s ťažko opevnenými brehmi Dunaja kvôli plavbe. Vznik prirodzených brehov, štrkových a pieskových lavíc je práve podmienený kolísaním hladiny.
Autori konštatujú, že kolísanie vody spôsobené prevádzkovaním elektrárne Gabčíkovo poškodzuje pionierske spoločenstvá a krovinaté vrbiny, ktoré sa vytvárajú na brehoch. Lenže tieto spoločenstvá sa vytvorili na brehoch práve preto, že sukcesia je tu brzdená opakovanou disturbanciou. Je to vlastne predpoklad ich dlhodobejšej a opakujúcej sa existencie. Veď sa to deje už od roku 1992. V skutočnosti kolísanie hladiny bráni pokračovaniu sukcesie. Práve preto sú tam tie vzácne spoločenstvá, deklarované maďarskou stranou ako ohrozené.
V odstavci [3-C-II-2.1-1] a ďalej a [3-C-II-1.2-2] sa popisujú procesy starnutia a izolovania bočných ramien. Je zrejmé, že maďarská strana za hlavnú príčinu považuje zaklesávanie koryta a hladiny toku Dunaja, ale principiálne je proti vzdutiu hladiny vody v Dunaji, samozrejme, podľa uznesenia vlády, len v úseku Dunaja pod obcou Sap.
V [3-C-II-1.2-2] sa dokonca píše, že „... je možné uviesť, že zhoršenie spojenia vedľajšieho ramena s hlavným korytom je taký prirodzený proces, ktorý len zrýchľuje pokles hladiny v toku“. Takže, z nevhodného poklesávania hladiny, ktoré je spôsobené aj neustálym bagrovaním a úpravami toku, sa pre maďarských ekológov stáva, síce rýchly, ale „prirodzený proces“. Práve vzdutie (od vodného diela Nagymaros) by malo za výsledok, že plavebná dráha by bola zabezpečená bez nutnosti bagrovania, dláždenia dna koryta a bez ďalších úprav navrhovaných maďarskou stranou. To by prospelo aj existujúcim ramenám Dunaja a okolitej biote.
Pripomeňme si, že celkové náklady (likvidácia prekážok [3-C-I-5.1], obmedzenie poklesu hladín [3-C-I-5.2], zabezpečenie medzinárodnej plavby [3-C-I-5.3], údržba [3-C-I-5.4]) za 50 rokov v cenách roku 1999, podľa tabuľky zostavenej maďarskou stranou (uvedenej za [3-C-I-5.5.2-1]), je 136689,3 mil. Ft. (Koľko je to forintov denne a na jednu preplavenú loď?). Takéto náklady nebudú potrebné, ak sa zvýši hladina vody v Dunaji vzdutím, napríklad výstavbou vodného diela, ktoré by navyše zarábalo produkovaním energie. Takéto náklady stačia aj na vybudovanie vodného diela Nagymaros, ktoré by, okrem vyriešenia otázok plavby, produkovalo pri priebežnej prevádzke podľa Spoločného zmluvného projektu 1040 GWh/rok elektrickej energie, podľa maďarských materiálov po 6,68 Ft za kWh. Okrem toho by prinieslo ďalšie úžitky na Dolnom Ipli a sprístupnilo by Slovensku napojenie na vnútornú vodnú cestu na rieke Váh.
Vo väčšine prípadov je v harmonograme navrhovaných prác rozpor medzi požiadavkami ekológov a občanov a existuje konflikt medzi navrhovaným využívaním územia a ochranou prírody. Nie je definované v čom je rozdiel medzi požiadavkami obyvateľov a ochranou prírody. Nie sú definované požiadavky na ochranu prírody (chýba definovanie cieľov, ktoré je treba dosiahnuť a ako bude kontrolované ich dosiahnutie, a nie je definovaná ani predstava obyvateľov). Vo väčšine prípadov sa navrhuje bagrovanie, opevňovanie brehov, dna a pod., ako základná metóda koncepcie rehabilitácie.
V odseku [3-C-II-4-6.1-4] sa píše „...je najznečistenejším vedľajším ramenom úseku toku, ideálnym miestom pre EU programy, zaoberajúce sa ekológiou – čistením“. Zabezpečenie kvalitnej vody v tomto ramene bolo predsa povinnosťou maďarskej strany v rámci národných investícií v zmysle Zmluvy z roku 1977 a v zmysle Spoločného zmluvného projektu.
V odseku [3-C-II-4-6.1-7] sa píše „... treba zastaviť deštrukčný vplyv pritekajúcich zaolejovaných odpadových vôd z rafinérie v Szönyi“. Niečo podobné bolo realizované na Slovensku v Slovnafte pred uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Slovenská strana zabezpečila čistenie komunálnych odpadových vôd osídlenia celej pravej strany Dunaja a celej Bratislavy. Toto bolo povinnosťou aj maďarskej strany v rámci národných investícií.
Štúdia vplyvov na prírodné prostredie [C.II] nenadväzuje na technickú koncepciu uvedenú v [C.I], nehodnotí ju a nevyberá najlepšie riešenie. Obe časti (teda [C.II] a [C.I]) sa vyhýbajú konštatovaniu, že z ekologického, prírodného a plavebného hľadiska treba pri nízkych a stredných prietokoch v Dunaji zvýšiť hladiny a uspokojujú sa konštatovaniami typu, že v budúcnosti obmedzia zníženie hladín na určitú mieru, napríklad 30-40 cm [3-C-I/3.2-21]. „Predbežná lokálna analýza vplyvov na prírodné prostredie ...“ [3.C.II] v skutočnosti nehľadá najlepšie riešenie a vylučuje akékoľvek vzdutie na úseku Dunaja pod Sapom. Tento materiál [3-C-II] neporovnáva navrhované riešenia v [3-C-I] s riešením podľa Zmluvy z roku 1977.
Na zdôvodnenie svojho správania sa maďarská strana v podstate vychádzala zo „stavu ekologickej núdze. „Že to ani v minulosti a ani dnes nemôže byť argument proti postaveniu stupňa Nagymaros, je z predloženého materiálu zrejmé. Maďarský materiál sa ekologickým zdôvodnením, prečo napriek zmluvnému záväzku nie je možné, postaviť stupeň Nagymaros, ani nepokúša zaoberať.
Materiál, predložený maďarskou vládnou delegáciou v roku 1999, zaoberajúci sa ekologickou stránkou úseku Dunaja vodného diela Nagymaros, podporuje pochybnosť o tom, že maďarská strana mala skutočné odborné ekologické podklady k dispozícii, keď sa rozhodla z údajných ekologických dôvodov v roku 1989 prerušiť práce na projekte, keď sa rozhodla v roku 1992 vypovedať Zmluvu 1977 a keď pripravovala materiály pre Medzinárodný súdny dvor.
II. 2.A. Zadanie úloh odbornej skupine
Vypracovať ekologické porovnanie medzi návrhom technického riešenia podľa SZP a návrhom maďarskej strany z roku 1999 na úseku vodného diela Nagymaros. Bez prerokovania takého materiálu medzi slovenskou a maďarskou vládnou delegáciou slovenská strana nemôže apriori súhlasiť so zámerom MR nerealizovať výstavbu vodného diela Nagymaros z ekologických dôvodov.
Plavba na Dunaji je upravená Dohovorom o režime plavby na Dunaji (Belehrad, 1948) (ďalej len „Dohovor„). Dohovor bol uzatvorený s cieľom zabezpečiť slobodnú plavbu na Dunaji v súlade so záujmami a suverénnymi právami pridunajských štátov. Zmluvné strany Dohovoru zhodne uznávajú, že je vo všeobecnom záujme udržovať Dunaj v dobrom stave splavnosti, a že práce potrebné na tento účel presahujú vysoko to, čo by bolo možné rozumne vyžadovať od príslušných pobrežných štátov.
Základné parametre plavebnej cesty a udržiavanie podmienok plavby sa riadia týmito článkami Dohovoru:
článkom 3 – údržba národného úseku Dunaja v splavnom režime členským štátom,
článkom 4 – podmienky vykonávania takýchto prác, ak ich nemôže vykonať krajina, ktorej úseku Dunaja sa to týka,
článkom 39 – vykonávanie prác na základe vzájomného dohovoru v úsekoch, kde Dunaj tvorí štátnu hranicu medzi dvomi členskými štátmi,
prílohou II – spôsob vykonávania prác, potrebných na zaistenie normálnych plavebných podmienok na úseku Gabčíkovo – Gönyű (od rkm 1821 po rkm 1791).
Na základe Dohovoru bola v roku 1949 vytvorená Dunajská komisia (ďalej len „DK„) ako medzivládna medzinárodná organizácia.
DK definovala spoločný úsek Dunaja medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou medzi Bratislavou a Štúrovom z hľadiska plavebných podmienok ako nestabilný. V tomto úseku sa výrazne znižuje pozdĺžny sklon toku (zo 40 na 9 cm/km), čo spôsobuje eróziu a ukladanie splavenín – v hornej časti štrkov a v dolnej časti pieskov, ktoré vytvárajú v koryte pohyblivé lavice a brody znižujúce plavebnú hĺbku a zužujúce plavebnú cestu.
Posledné odporúčanie DK k otázke parametrov plavebnej dráhy bolo prijaté v roku 1988, kde sa v bode 4.1.4 hovorí: „Minimálna hĺbka na úseku Viedeň – Braila (rkm 1920,30 – 170,0) bude na úseku s voľným tokom rieky nie menej ako 25 dm a na vzdutom úseku rieky (v zdrži) nie menej ako 35 dm„. V bodoch 4.2.5 a 4.2.6 sa hovorí: „Minimálna šírka na úseku Devín - Gönyű (rkm 1880,20 – 1791,00) na úseku s voľným tokom rieky nie menej 150 m, na úsekoch so skalným dnom nie menej ako 100 m, na brodových úsekoch s ľahko rozmývateľným dnom nie menej ako 120 m a na vzdutom úseku rieky nie menej ako 150 m. Na úseku Gönyű – Georgijevskij Čatal (rkm 1791,00 – 62,97) na úseku s voľným tokom rieky nie menej ako 180 m, na úsekoch so skalným dnom nie menej ako 100 m, na úsekoch rieky s ľahko rozmývateľným dnom nie menej ako 150 m a na vzdutom úseku rieky nie menej ako 180 m so zväčšením v zákrutách tohto úseku do 200 m„. V bode 4.3.6 sa hovorí: „Minimálny polomer zákruty na úseku Devín – Sulina (rkm 1880,26 – 0,00) bude nie menej ako 750 m“.
Pod Komárnom a Štúrovom sú zase plytčiny so skalnými prahmi a brodmi, napr. v rkm 1734. Po výstavbe sústavy vodných diel Djerdap I a Djerdap II sa tento úsek Dunaja stal najväčšou prekážkou v medzinárodnej plavbe a Dunajská komisia odporučila zabezpečiť zlepšenie plavebných podmienok na úroveň IV. kategórie európskych vodných ciest (podľa vtedy platných parametrov na vodnú cestu s hĺbkou 35 dm a šírkou 180 m). V nadväznosti na Európsku dohodu o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu (Dohoda AGN), ku ktorej Slovenská republika pristúpila na III. Pan-európskej konferencii ministrov dopráv v Helsinkách v roku 1997, a ktorú ratifikovala 2.2.1998 a Maďarská republika ju ratifikovala 22.10.1997, bola dunajská vodná cesta klasifikovaná DK takto:
úsek Kelheim – Regensburg tr. Vb,
úsek Regensburg – Viedeň tr. VIb,
úsek Viedeň – Belehrad tr. VIc,
úsek Belehrad – Sulina tr. VII,
lebo v súčasnosti sa na tomto spoločnom slovensko-maďarskom úseku Dunaja vyskytujú plavebné hĺbky vo väčšej časti roka len 1,2-2,0 m. Predvídalo sa, že opodstatnenosť odstránenia tejto plavebnej prekážky ešte vzrastie po uvedení do prevádzky plavebného prepojenia Rýn-Mohan-Dunaj (september 1992). Oba štáty (bývalé Československo a Maďarsko) akceptovali toto odporúčanie a zaviazali sa odporúčanie zabezpečiť.
Rezolúcia č. 30 Základnej pracovnej skupiny EHK OSN stanovuje pre uvedené triedy vodnej cesty a teraz aj Dohoda AGN tieto rozmery zostáv plavidiel:
Vb: TR + 1TČ + 1TČ (11,4 x 172 – 185 m)
VIb: TR + 2TČ + 2TĆ (22,8 x 185 – 192 m)
VIc: TR + 3TĆ + 3TĆ (33 – 34,2 x 195 – 200 m) alebo
TR + 2TČ + 2TČ + 2TČ (22,8 x 270 – 280 m)
VII: TR + 3TČ + 3TČ + 3TČ (33 – 34,2 x 285 m)
(TR- tlačný remorkér, TČ – tlačný čln)
V Protokole z porady expertov Dunajskej komisie pre technické otázky, ktorá sa uskutočnila v dňoch 2.-6.12.1997 sa uvádza: „Podľa údajov Informácie o stave vodnej cesty a brodoch na Dunaji za obdobie od 1.4.1995 do 31.3.1996 boli pozorované hĺbky menšie ako 25 dm na úseku Rakúska - 85 dní, na slovensko-maďarskom úseku Dunaja - 166 dní, na maďarskom úseku - 109 dní, na juhoslovansko-rumunskom úseku - 47 dní, na rumunsko-bulharskom úseku - 91 dní, na rumunskom úseku - 112 dní. Na morskom úseku hĺbka menšia ako 24 stôp bola počas 128 dní. Toto svedčí o tom, že za toto obdobie odporúčané parametre plavebnej dráhy neboli zabezpečené“.
Všetko toto hovorí o tom, že bez realizácie opatrení, predvídaných v Pláne základných prác v časti ďalšej výstavby priehrad na Dunaji, sa podunajským krajinám na úsekoch Dunaja s voľným (neregulovaným) tokom nepodarí zabezpečiť ani len hĺbky 25 dm. Toto potvrdzuje aj štúdia vypracovaná podľa požiadavky maďarskej vlády skupinou organizácií pod vedením DELFT HYDRAULICS, nazvaná „Towards sustainable development and safe navigation on the Hungarian Danube” (1993 – 1996).
Dňa 15.4.1997 na prvom plenárnom rokovaní LV. zasadnutia Dunajskej komisie, predstaviteľ Maďarskej republiky veľvyslanec György Misur oznámil: „V súlade s dunajskou vodnou cestou č. VII a úlohou tohto európskeho dopravného koridoru, bolo výnosom maďarskej vlády prijaté uznesenie o zlepšení podmienok plavby na úseku Sap (Palkovičovo) - Budapešť. Cieľom tohto uznesenia je zabezpečenie parametrov plavebnej dráhy zodpovedajúcich triede VIb v súlade s klasifikáciou EHK OSN pre plavbu lodí s ponorom 25 dm“. Toto vyjadrenie maďarskej strany nebolo v súlade s článkom 39 Dohovoru, ktorý uvádzam: „Vykonávanie prác a rozdelenie nákladov na vykonanie týchto prác na úsekoch Dunaja, ktoré tvoria štátnu hranicu, sa upravuje dohodou medzi príslušnými pohraničnými štátmi“ Slovenská strana nikdy nesúhlasila so znížením triedy vodnej cesty (na VIb) – zhoršením podmienok plavby na tomto úseku. Zo strany slovenskej delegácie bol vznesený protest.
Pri prerokovávaní tejto otázky, v rámci rokovania technickej skupiny, slovenská delegácia požiadala, aby bolo do protokolu zahrnuté vyhlásenie: „Uznesením LIII. zasadnutia Dunajskej komisie, prijatým 12. apríla 1995, pre úsek Dunaja Viedeň - Belehrad bola stanovená trieda VIc vodnej cesty. Zníženie triedy vodnej cesty zo VIc na VIb bude mať za následok nevyhnutnosť zníženia rozmerov prechádzajúcich zostáv (šírka, počet člnov, nosnosť zostáv)“.
Prijaté uznesenie 53. zasadnutia expertov Dunajskej komisie pre hydrotechnické otázky - dokument DK/SES 53/33, bod č. 2: hovorí:„Odsúhlasiť návrh porady expertov pre technické otázky na rozdelenie Dunaja na triedy v súlade s novým systémom klasifikácie EHK OSN:
1) Kelheim – Regensburg - Vb
2) Regensburg – Viedeň - VIb
3) Viedeň – Belehrad - VIc
4) Belehrad – Sulina - VII„
Jednostranným preklasifikovaním - znížením triedy vodnej cesty Maďarskou stranou by došlo na tomto úseku k porušeniu:
§ článku 39 Dohovoru (medzi Slovenskom a Maďarskom nebola uzatvorená dohoda - súhlas na zníženie triedy vodnej cesty na spoločnom úseku Dunaja)
§ uznesenia LIII. zasadnutia Dunajskej komisie o klasifikácii úsekov Dunaja
§ projektov a realizovaných prác, určených:
- plánom základných prác na dosiahnutie odporúčaných parametrov plavebnej dráhy, hydrotechnických a iných stavieb na Dunaji na obdobie 1971 - 80, 1981-91,
-
projektmi a návrhmi podunajských krajín
a riečnych administrácií
na zostavenie Projektu plánu základných prác na dosiahnutie odporúčaných
parametrov vodnej cesty, hydrotechnických a iných zariadení na Dunaji na
obdobie rokov 1991-2000.
Tým by došlo k zmareniu resp. redukcii koncepcie na vytvorenie jednotnej sústavy vodných diel na Dunaji s optimalizovanými parametrami pre zvýšenie bezpečnosti plavby a dosiahnutie vhodných podmienok plavby na vytvorenie vyhovujúceho magistrálneho spojenia medzi Čiernym morom na jednej strane, Severným a Baltickým morom na strane druhej a súčasne prepojeniu siete vodných ciest západnej Európy cez povodie Rýnu na Dunaj a strednú - východnú Európu.
Vytvorenie zúženého miesta - hrdla by znemožnilo plavbu väčších konvojov z a do Bratislavy (čo umožňuje Gabčíkovo), resp. z a do Komárna. Nutnosť zníženia rozmeru zostáv zo 6 ks na 4 ks člnov by prinieslo nutnosť zníženia nosnosti zostáv na 66% kapacity súčasne možného využitia resp. z 9 ks na 4 ks člnov, t.j. využitie iba 44 % kapacity súčasne možného využitia vodnej cesty s nadväznými ekonomickými stratami.
Plavebnými pomermi na spoločnom, slovensko-maďarskom úseku Dunaja, sa zaoberá aj Komisia hraničných vôd (ďalej len KHV). Na LVIII. zasadaní Slovensko-maďarskej KHV, ktoré sa uskutočnilo 17.-19. júna 1997 v Krpáčove, v otázkach plavby komisia zobrala na vedomie a konštatovala, že:
· plavebné pomery na spoločnom úseku Dunaja a kvalita plavebnej dráhy v úseku Sap-Szob v roku 1996, napriek priaznivému režimu počas nízkych vodných stavov, sa naďalej zhoršovali v dôsledku zmien koryta a nerealizovaním úpravných prác;
· na brodových úsekoch Dunaja medzi obcami Sap-Szob nie sú zabezpečené parametre plavebnej dráhy podľa odporúčaní Dunajskej komisie (hĺbka, šírka a polomer oblúkov plavebnej dráhy).
Pripravovaná Vážska vodná cesta je podľa Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách (AGN) zaradená medzi hlavné vnútrozemské vodné cesty medzinárodného významu s identifikačným kódom E 81 s možnosťou prepojenia na Odru. Podpísaním Dohody AGN sme sa zaviazali k zabezpečeniu gabaritov vodnej cesty Váh pre triedu VIa v úseku Komárno-Sereď a Va v úseku Sereď-Žilina podľa klasifikácie európskych vnútrozemských vodných ciest medzinárodného významu.
Dosiahnutie týchto parametrov na dolnom úseku rieky Váh je možné jedine vzdutím hladiny Váhu z Dunaja výstavbou dolného stupňa Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros podľa Spoločného zmluvného projektu. Ak nebude zabezpečené toto vzdutie, na dolnom Váhu nebude zabezpečená trieda vodnej cesty podľa Dohody AGN a bude možné prevádzkovať len obmedzenú plavbu pri využívaní prietokov z vodného diela Kráľová, resp. Selice.
Vážska vodná cesta je projekt medzinárodného významu prepojenia integrovanej siete európskych vodných ciest v koridore Balt-Odra-Dunaj. Medzinárodný rozmer projektu vyplýva z jeho strategického severo-južného smerovania v stredoeurópskom priestore. Napojenie na Dunaj umožní bezprekládkovú dopravu loďami a lodnými súpravami dunajského typu medzi vážskymi prístavmi a prístavmi západnej Európy cez kanál Rýn-Mohan-Dunaj a tiež s krajinami juhovýchodnej Európy a blízkeho východu. Plavba bude možná iba v prípade, ak bude SVD G-N vybudovaná z plavebného hľadiska podľa odporúčaní Dunajskej komisie.
Splavnenie Váhu uvedením do prevádzky jeho I. etapy v úseku Komárno-Sereď, vychádzalo z podmienky realizácie stupňa Nagymaros, ktorého vzdutie by ovplyvnilo výšku hladiny na Váhu v úseku Komárno-Kolárovo. Slovenská republika v predstihu vykonala úpravu ústí riek Ipeľ a Hron, vrátane protipovodňových zariadení tak, že vychádzala z úrovne hladiny po vzdutí stupňom Nagymaros.
Z pohľadu vodnej dopravy je potrebné riešiť v prvom rade plavebný úsek Sap-Szob na parametre vodnej cesty odporúčané DK a stanovené Dohodou AGN. Trvalé zlepšenie plavebných podmienok na tomto plavebne exponovanom úseku Dunaja úpravnými spôsobmi, t.j. bagrovaním a budovaním výhonov a prehrádzok, v konečnom dôsledku vôbec nie je zaručené. Nie je možné súhlasiť s maďarským návrhom na zúženie plavebnej dráhy a opevnením jej dna kameňom z ekonomických a bezpečnostných dôvodov. Zúženie plavebnej dráhy spôsobí zväčšenie rýchlosti toku, čo v protiprúdnej plavbe spôsobí lodiam a lodným konvojom zväčšený odpor, zníženie rýchlosti a zvýšenie spotreby pohonných hmôt. Stabilizáciu dna jeho opevnením spôsobí možnosť poškodenia ponorenej časti lode dotykom o kamenné opevnenie. V poprúdnej plavbe zvýšenie rýchlosti toku spôsobí zvýšenie rýchlosti lode, resp. lodnej zostavy, čo môže vyústiť do krízového stavu pri stretávaní sa s protiprúdnou loďou, resp. lodnou zostavou. Jediným zásadným a definitívnym riešením je vzdutie hladiny Dunaja v predmetnom úseku Dunaja, čo je možné dosiahnuť výstavbou vodného diela Nagymaros, resp. iného dolného stupňa.
II. 3.A. Zadanie úloh odbornej skupine
Spoločná odborná skupina vypracuje porovnanie medzi maďarským návrhom „Dlhodobou technickou koncepciou usporiadania úseku Dunaja medzi Sapom a Budapešťou bez vzdutia„ a riešením podľa zmluvy s vodným dielom Nagymaros a predloží ho vedúcim vládnych delegácií.
Okrem toho vypracuje zásady, ktoré sa musia rešpektovať pri akýchkoľvek úvahách o technických riešeniach Dunaja v úseku Sap – Budapešť, a to hlavne:
prevedenie povodňových prietokov, protipovodňová ochrana priľahlého územia vrátane odvádzania vnútorných vôd pri vysokých vodných stavoch na Dunaji (povodeň v roku 1965 zasiahla práve slovenské územie v tomto úseku Dunaja).
spôsob prevádzania ľadov,
spôsob zabezpečenia plavebnej cesty v parametroch Spoločného zmluvného projektu, odporúčaní Dunajskej komisie a podľa Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách,
otázka stability, trvácnosti a prevádzkových nákladov zabezpečovania plavby.
SR na žiadnom rokovaní nepotvrdila, že sa vzdáva výroby elektrickej energie z vodnej elektrárne Nagymaros.
V maďarskom návrhu [2-2.1.3-2] sa priznáva užitočnosť špičkovej prevádzky, keď sa uvažuje s využívaním väčšieho obsahu zdrže pri prehradení v Dunakiliti voči úžitkovému obsahu zdrže pri prehradení v Čunove. Dôležitá je skutočnosť, že maďarská strana, z pohľadu energetických úžitkov, uznáva výhodnosť špičkového využívania VE Gabčíkovo.
Ak máme rokovať o požiadavke maďarskej strany, že nevybuduje vodné dielo Nagymaros [1-IV-4], potom treba definovať, ako budú Slovenskej republike nahradené úžitky, ktoré jej prináležia podľa platnej Zmluvy 1977 zo sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Napríklad tak, že SR si odoberie energetické úžitky z vodnej elektrárne Gabčíkovo a sčasti iným spôsobom.
Maďarskou stranou navrhované rozdelenie energie, úžitkov a nákladov, sa nemôže považovať za správne a dobromyseľné, pretože sa úplne zamlčujú úžitky z množstva a kvality vyrobenej elektrickej energie, vyrobenej v zmysle Zmluvy 1977 nielen na VD Nagymaros, ale aj úžitky z VD Gabčíkovo, ktoré mali byť z kvalitatívneho hľadiska podstatne vyššie. Toto sa nedá jednoducho zahrnúť ani do škôd, pretože tieto, zatiaľ nezískavané úžitky nebude možné získavať podľa návrhu maďarskej strany počas celej životnosti Sústavy vodných diel G-N.
Vyriešenie tejto otázky je však jednoduché. Maďarská strana odmieta vybudovať SVD G-N v takom rozsahu ako sa zaviazala v medzinárodnej Zmluve z roku 1977, a ktorý jej vyplýva zo Spoločného zmluvného projektu. Toto jej stanovisko má navyše za dôsledok, že svoj zmluvný podiel úžitkov slovenská strana ani nemôže získať, hoci vykonala všetky práce, vybudovala všetky objekty, ktoré jej stanovovala Zmluva 1977 a SZP a uviedla vodné dielo Gabčíkovo do prevádzky. Slovenská strana dočasne môže súhlasiť s maďarským návrhom náhradného odoberania energetických úžitkov z vodného diela Gabčíkovo a z iných dohodnutých zdrojov za celú SVD G-N, ktorá jej prislúcha v podľa Zmluvy z roku 1977, ak tieto pokryjú energetické úžitky predvídané Zmluvou. Pri takomto riešení, ktoré vyplýva zo striktného odmietnutia výstavby a prevádzky vodného diela Nagymaros maďarskou stranou, SR dočasne vyhovie požiadavkám maďarskej strany s tým, že svoj prislúchajúci podiel priebežnej energie z VE Gabčíkovo a plánovaný podiel priebežnej energie VE Nagymaros si odoberie z VE Gabčíkovo, pričom plánovaný podiel špičkovej a pološpičkovej energie si odoberie po prepočítaní cenovými reláciami z VE Gabčíkovo, alebo iného dohodnutého zdroja v dohodnutej kvalite. Pomerové cenové relácie boli už prerokované a dohodnuté počas minulých rokovaní v pomere 2,67:1,67:1 = špičková energia : pološpičková energia : základná energia.
Týmto dočasným náhradným spôsobom je možné zohľadniť stav, že maďarská strana nemieni vynaložiť náklady na získanie energie z VE Nagymaros, nevytvoria sa podmienky na vyrovnávanie prietokov pod VD Gabčíkovo a nebude sa realizovať špičková výroba energie. Na druhej strane, Slovenská republika nebude vyhodnocovať energetické ujmy, ktoré jej vznikli nerealizovaním vodného diela Nagymaros, nerealizovaním špičkovej prevádzky ako i s vybudovaním zbytočne veľkého derivačného kanála, veľkej zdrže a podobne, keď jej budú zachované úžitky v zmysle Zmluvy 1977.
Je logické, že takto stanovenou hodnotou výroby elektrickej energie pre SR je stanovená i hodnota výroby elektrickej energie pre MR a to ako doplnok do celkovej skutočnej výroby za dané obdobie, napríklad 1 roka.
Podľa Zmluvy 1977 energetické úžitky pripadajúce slovenskej a maďarskej strane v priemernom vodnatom roku sú:
VE Gabčíkovo 1470 GWh/rok špičková energia
810 GWh/rok pološpičková energia
370 GWh/rok základná energia
VE Nagymaros 55 GWh/rok špičková energia
0 GWh/rok pološpičková energia
970 GWh/rok základná energia
Celková výroba energie podľa Zmluvy z roku 1977 a podiel pripadajúci z toho slovenskej strane z SVD G-N:
1525 GWh/rok špičková energia, z toho podiel SR 762,5 GWh/rok
810 GWh/rok pološpičková energia, z toho podiel SR 405,0 GWh/rok
1340 GWh/rok základná energia, z toho podiel SR 670,0 GWh/rok
Prepočítaním na základnú energiu pomocou už uvedených cenových relácií dostaneme nárok slovenskej strany na základnú energiu:
762,5 x 2,67 + 405 x 1,67 + 670 x 1 = 3382,225 GWh/rok.
To znamená, že do uvedenia VD Nagymaros do prevádzky podľa SZP patrí SR celá výroba energie v Gabčíkove a zbytok základnej energie (alebo inej po prepočítaní), ktorú VD Gabčíkovo nie je schopné vyrobiť, by mala MR odovzdať SR z iných zdrojov.
V skutočnosti to znamená, že v prepočte na základnú energiu mala SVD G-N vyrábať v priemerne vodnatom roku 6762,45 GWh/rok.
Samozrejme podobne je možné vypočítať príklady pre iné prietoky cez elektráreň a pre iné hodnotenie jednotlivých druhov energie, čo bude náplň spoločných odborných skupín.
Ak sa obe strany dohodnú na náhradnom plnení energetických úžitkov a aj ostatných úžitkov, potom je možné hovoriť o požiadavkách na prietok v starom koryte Dunaja, za predpokladu, že s tým budú obe strany súhlasiť a nepoškodí to iné záujmy strán. Transformovať nárok na podiel energie na prepúšťanie vody do Dunaja nad definované ekologické minimum (čo sú požiadavky prírodného prostredia) je možné iba vtedy, ak tento podiel vody nebol využitý na energetické ciele, alebo ak je možná náhrada energie z iných zdrojov.
Vybudovanie a údržba plavebnej cesty pod Sapom, protipovodňová ochrana a splnenie ďalších cieľov Zmluvy a predvídaných úžitkov nie je takýmto spôsobom vyriešená. To isté platí o údržbe vodného diela Gabčíkovo.
Tieto úvahy samozrejme súvisia s jednoznačným stanoviskom maďarskej strany a to:
- do akej miery maďarská strana uvažuje zúčastniť sa na výstavbe SVD G-N v zmysle Zmluvy 1977 a Spoločného zmluvného projektu,
- či trvá na extrémnom stanovisku, že nedobuduje VD Nagymaros.
V druhom prípade, pokiaľ nebude vybudované VD Nagymaros, ani iný dolný stupeň, je jednoznačné, že nebude možné na SVD G-N uvažovať z výrobou elektrickej energie na VD Nagymaros, so špičkovou energiou na VD Gabčíkove, takže nebude možné dosiahnuť energetické úžitky (ani iné úžitky, napríklad zabezpečenie plavby v zmysle Zmluvy 1977). Týmto činom MR mení úžitky diela a znižuje ich nielen pre MR ale aj pre SR, a to nielen vo výrobe energie, ale aj v zabezpečení plavebných podmienok, protipovodňovej ochrane, ekológii Dunaja pod Sapom, a ďalšie úžitky očakávané na oboch stranách, vrátane rozvoja infraštruktúry, závlah a podobne. S tým slovenská strana nemôže súhlasiť.
Ak maďarská strana uvažuje postaviť dolný stupeň a po vzájomnej dohode do určitej miery súhlasiť so špičkovou prevádzkou Vodného diela Gabčíkovo, samozrejme jej vznikne nárok na energetické úžitky v mysle Zmluvy 1977 a na nárok rozhodovať o prepúšťaní viac vody do starého koryta, znovu v zmysle Zmluvy 1977. Zároveň si tým ušetrí niektoré náklady, napríklad na údržbu plavebnej dráhy pod Sapom.
II. 4.A. Zadanie úloh odbornej skupine
Spoločne potvrdiť pomerové cenové relácie medzi špičkovou energiou : pološpičkovou energiou : základnou energiou a predložiť ich vládnym delegáciám. Vypracovať porovnanie výroby elektrickej energie pre rôzne alternatívy a porovnať ich s výrobou predvídanou v zmysle Zmluvy 1977 a Spoločného zmluvného projektu. Porovnania vypracovať na základe požiadaviek vedúcich vládnych delegácií, podľa postupu spoločných rokovaní.
Zostaviť návrh na rozdelenie vyrobenej elektrickej energie medzi Zmluvné strany počas dočasného riešenia a po uvedení vodného diela Nagymaros do prevádzky.
Charakteristickým rysom celého maďarského návrhu je skutočnosť, že Úrad predsedu vlády Maďarskej republiky - Kancelária vládneho komisára pre Dunaj vopred stanovili výsledok predloženého materiálu a štúdií, ktorý bol odovzdaný slovenskej strane pod názvom „Úlohy analýzy vplyvov pre Dunaj“, z novembra 1999, týkajúceho sa realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho Dvora v Haagu. Celý materiál manipuluje s metodikou a so vstupnými údajmi tak, aby boli prijaté prijali dopredu pripravené závery.
Pripomenieme, že rozsudok MSD v odseku 155 jasne stanovuje, že „Zmluva z roku 1977 je stále v platnosti“. V článkoch nespomína len „...dosiahnutie cieľov Zmluvy z roku 1977“ ale výslovne sa stanovujú ďalšie povinnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy z roku 1977.
Zdá sa, že maďarská strana stále rokuje podľa rozhodnutia maďarského parlamentu z apríla 1991, ktoré prikazuje rokovať len o zrušení Zmluvy z roku 1977 a uvedení územia do pôvodného stavu. Ako príklad spomenieme [3-A-I.1-1] z technickej koncepcie usporiadania Dunaja, kde sa, ako platná zásada technického riešenia, uvádza rešpektovanie „platného uznesenia parlamentu“ [3-A-I.1-6] a [3-A-I.1-7], ktoré zakazuje uvedenie objektu Dunakiliti do prevádzky, prípadne sa má objekt rozobrať. Podobný príklad je postulát cieľa práce [3-C-II-3] „... aby boli vyhotovené také pracovné časti, na základe ktorých maďarská delegácia (a verejnosť) rozhodne o tom na koncepčnej úrovni, že aj v prípade nerealizovania dolného vzdutia (Pilismarót, Nagymaros) na dlhú dobu je možné udržať plavebnú cestu zodpovedajúcu medzinárodným požiadavkám a je možné realizovať základné ciele na zlepšenie stavu prírodného prostredia“.
Slovenská strana je názoru, že výhodnosť, alebo nevýhodnosť alternatívnych technických riešení možno preukázať len porovnaním s pôvodným riešením podľa Zmluvy z roku 1977 a Spoločného zmluvného projektu, a to nielen v ekonomických otázkach (v ekologických otázkach je to podmienka pre vypracovanie Environmental Impact Assessment - EIA). Maďarská strana porovnáva niektoré alternatívy s dolným stupňom Pilismarót, ktorý nielen že nepredstavuje pôvodné riešenie podľa Zmluvy, ale nepredstavuje ani výhodnejšie riešenie a takéto riešenie slovenská strana nikdy nenavrhovala, nepožadovala a pri rokovaniach nepreferovala. Slovenská strana počas rokovaní o Rámcovej dohode s takým riešením, navrhnutým maďarskou stranou súhlasila za podmienky, že budú dodržané Zmluvou 1977 stanovené parametre vzdutia a nadväznosť na iné projektované a realizované práce.
Aby strany mohli pripraviť dodatok k Zmluve z roku 1977, je potrebné spresniť skladbu objektov, prípadne ich spôsob využívania, ale nie meniť ciele Zmluvy, ani jej zásady. To sa týka aj podieľania sa na nákladoch a na úžitkoch. Podľa Zmluvy objekty sa rozdeľujú na:
spoločné objekty, ktoré slúžia na dosiahnutie spoločných cieľov, a ktorých investičné a prevádzkové náklady znášajú obe strany v rovnakom pomere, bez ohľadu na ktorom území sa nachádzajú, ale ktoré z hľadiska vlastníctva a zodpovednosti za ich funkciu môžu byť v spoločnom vlastníctve (napríklad derivačný kanál, VD Gabčíkovo, VD Nagymaros, hať Dunakiliti), alebo jednej Zmluvnej strany (napríklad hrádze, kanály k čerpacím staniciam a pod.).
národné objekty, ktoré slúžia na dosiahnutie lokálnych národných prínosov, a ktorých investičné a prevádzkové náklady znáša výlučne príslušná strana.
V otázke znášania investičných a prevádzkových nákladov rozhodujú ustanovenia Zmluvy, a preto nemôžu byť určované inak, napríklad Dohodou o hraničných vodách.
Obe strany súhlasia, že celkový podiel investícií jednej a druhej zmluvnej strany sa stanoví podľa základe investičných nákladov prepočítaných na cenovú úroveň Spoločného zmluvného projektu.
V Zmluve z roku 1977 sa úžitky aj náklady delili v rovnakom pomere a to napriek tomu, že vklad hydroenergetického potenciálu bol na strane Československa vyšší, a to v pomere 55:45%. Ak maďarská strana akceptovala delenie vyrobenej energie výlučne v pomere k investovaným nákladom 50:50%, bez kompenzácie rozdielu vloženého hydroenergetického potenciálu v dobe, keď to bolo pre ňu výhodné, nebolo by správne túto zásadu meniť v dobe, keď by v dôsledku svojich jednostranných rozhodnutí a konaní v rozpore s platnou Zmluvou došlo k zmene pomeru investovania. V súčasnom stave nekompletnej Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros podiel investícií maďarskej strany je okolo 14% a podiel maďarského hydroenergetického potenciálu asi 37%. Každú novú situáciu, odlišujúcu sa od zmluvne dohodnutého riešenia, musia strany riešiť. Ak táto nová situácia je spôsobená rozhodnutím jednej strany, výsledné riešenie by malo byť také, aby druhá strana nebola jednostranným rozhodnutím prvej strany poškodená. Tieto otázky tiež navrhujeme riešiť v spoločnej odbornej skupine.
V súlade so Zmluvou z roku 1977, ďalší odber vody nad množstvo dohodnuté v bilancii vôd Spoločného zmluvného projektu, má za dôsledok príslušné zníženie podielu energie vyrobenej v elektrárni v Gabčíkove. Súčasne to znamená, že odber, ktorý by presahoval podiel energie prislúchajúci tejto strane nie je možný, lebo ho nie je čím kompenzovať, pokiaľ sa nebude kompenzovať z iných zdrojov. V prípade splnenia Zmluvy 1977 a jej investičného podielu maďarskou stranou podiel maďarskej strany na vyrobenej energii by bol 50%. V zmysle Zmluvy by bolo možné teoreticky znížiť energeticky využiteľný prietok na polovicu na úkor energie pre maďarskú stranu. Rozhodujúca by bola len úvaha maďarskej strany, či prínos odobratej vody sa vyrovná strate zo zníženého množstva energie. Podľa predloženej maďarskej štúdie ekologický minimálny prietok v starom koryte Dunaja je 400 m3/s, v zime podstatne menší. Táto požiadavka maďarskej strany by sa dnes dala splniť pri dodržaní Zmluvy 1977 a to bez problémov a bez ujmy na energii pre maďarskú stranu. Navyše, v porovnaní so stavom pred prehradením, by bola prúdiaca voda v dunajských ramenách v množstvách podobných dnešným.
V súčasnom stave investovania, keď nárok maďarskej strany na energiu je len okolo 14% (čo maďarská strana priznáva), nemôže byť odber elektrickej energie podľa Zmluvy vyšší ako 14%. Také „vzdanie sa energie“, ktorá maďarskej strane neprislúcha, by znehodnotilo VE Gabčíkovo a išlo by z energie, ktorá prislúcha slovenskej strane. Táto časť maďarskej energie je jedinou hodnotou, ktorou môže maďarská strana znižovať spôsobené škody a škody, ktoré sú spôsobované i naďalej tým, že Vodné dielo Nagymaros nie je v prevádzke. Tento podiel maďarskej strany je možné investíciou na výstavbu objektov projektu Zmluvy zvýšiť, až na zmluvou predvídanú hodnotu.
Nárok maďarskej strany na energiu vyrobenú v elektrárni v Čunove a na odbernom objekte do Mošonského Dunaja je otvorenou otázkou, lebo zatiaľ sa maďarská strana nepodieľa na investíciách a navyše tieto elektrárne využívajú čisto slovenský hydroenergetický potenciál.
Maďarská strana navrhuje kompenzovať prevádzkové náklady na plavebnú cestu v derivačnom kanále, ktorý je spoločným vlastníctvom, nákladmi na „malú“ a športovú plavbu v starom koryte Dunaja, kde podľa Zmluvy 1977 sú príslušné opatrenia maďarským podielom prác. Už vôbec nie je možné ich kompenzovať splavnením ramennej sústavy, ktorá na oboch stranách patrí medzi národné investície.
Čo sa týka koryta Dunaja pod Sapom, pokiaľ nebude vybudovaný Nagymaros, alebo iný dolný stupeň, investičné a prevádzkové náklady na udržiavanie splavnosti koryta Dunaja sú výlučne od roku 1993, kedy mal byť stupeň Nagymaros uvedený do prevádzky, v zodpovednosti maďarskej strany a to bez ohľadu na to, kto dosiaľ práce fakticky vykonáva a financuje. Náklady na tieto práce, ktoré od roku 1993 zaťažujú slovenskú stranu, nebudú zahrnuté do kategórie škôd, ale do zvýšených nákladov, ktoré je maďarská strana povinná v zmysle bodu 2E odseku 155 Rozsudku MSD, refundovať, a to aj v prípade, keby sa dohodlo vzájomné anulovanie škôd. Tieto náklady, ako aj náklady na opevnenie koryta Dunaja a jeho údržbu, predvídané v maďarskom materiáli prevyšujú predpokladané náklady na výstavbu vodného diela Nagymaros. Požiadavka maďarskej strany aj na úhradu podielu nákladov na údržbu koryta v úseku Szob-Budapešť je oprávnená len v prípade splnenia Zmluvy 1977 a postavenia vodného diela Nagymaros.
Zdá sa, že spracovatelia štúdie, odovzdanej slovenskej strane nebrali do úvahy platnú Zmluvu z roku 1977 a Spoločný zmluvný projekt, pretože otázky ktoré navrhujú riešiť by sa v rámci už uzavretých zmluvných vzťahov vyriešili ľahšie, lepšie a predovšetkým z ekonomického hľadiska výhodnejšie. Z ekologického hľadiska by sa nemuseli uchyľovať k téze, že v budúcnosti obmedzia zníženie hladín v Dunaji na určitú mieru, napríklad 30-40 cm, a že hodnoty územia prírodného prostredia a ekológie úseku toku budú sústreďované v oblasti vedľajších ramien a ostrovov [3-C-I/3.2-21], [3-C-II-1.4.2-1], a nie priamo do koryta Dunaja.
II. 5.A. Zadanie úloh odbornej skupine
K otázkam finančného vyrovnania a k otázkam škôd a prípadného vzdania sa nárokov na škody, je možné zaujať definitívne stanovisko len potom, čo bude známe konečné riešenie SVD G-N a vypracovaný manipulačný poriadok. Na druhej strane na rozhodnutie o definitívnom stanovisku sú potrebné vyhodnotenia rôznych možných, aj nereálnych variantov riešenia, aby bolo možné spoločne definovať ich výhody a nevýhody.
K ďalšiemu rokovaniu treba pre rôzne možné varianty riešenia, stanoviť podiel investícií maďarskej strany ktorý je v súčasnosti okolo 14% a podiel maďarského hydroenergetického potenciálu asi 37%.
Ďalej treba:
Definovať, aký podiel nákladov a aké prínosy strany prisudzujú mimoenergetickým účinkom.
Vykonať spoločné vyhodnotenie pôvodnej investície v zmysle Zmluvy 1977 na základe národných rozpočtov a súčasnej ceny energie.
Vyčísliť ekonomické dôsledky zastavenia prác na maďarskej strane, neposkytnutia vybudovaných objektov na území MR na projektovaný účel.
Vyčísliť straty spôsobené posunom termínu uvedenia do prevádzky VD Gabčíkovo a neuvedením VD Nagymaros do prevádzky.
Porovnať súhrnný efekt a iné ukazovatele efektívnosti investície SR, a to pre riešenie podľa Zmluvy, pre súčasný stav, pre stav s realizovaním dolného stupňa, napríklad podľa Rámcovej dohody z roku 1998, a tiež pre riešenie, ktoré navrhla v decembri 1999 maďarská strana.
Porovnať súhrnný efekt a iné ukazovatele efektívnosti investície MR, a to pre riešenie podľa Zmluvy s VD Nagymaros a s výstavbou iného dolného stupňa, pre stav s realizovaním napríklad podľa Rámcovej dohody z r. 1998.
Vyčísliť súhrnný efekt investície MR pre riešenie, ktoré navrhla v decembri 1999 maďarská strana, s náhradou vzniknutých škôd na strane SR a s pripočítaním zvýšených nákladov na úpravu a údržbu koryta Dunaja v úseku Sap – Budapešť.
Hlavné ciele vybudovania stupňa Nagymaros podľa Zmluvy z roku 1977 sú:
1. Výroba elektrickej energie.
1a. Výroba energie v priebežnom režime na stupni Nagymaros.
1b. Umožnenie výroby špičkovej energie na stupni Gabčíkovo.
2. Protipovodňová ochrana.
3. Zlepšenie plavebných pomerov.
4. Prevádzanie ľadov.
5. Ochrana prírodného prostredia.
5a. Zvýšenie – vzdutie – hladiny a tým podstatné zmenšenie technických prác na udržanie plavebných podmienok.
5b. Vytvorenie nových piesčitých a štrkovitých brehov na dlhých úsekoch Dunaja.
5c. Zväčšenie vodnej plochy hlavne na prítokoch Dunaja.
5d. Zvýšenie výdatnosti vodných zdrojov príbrežných studní a možnosť vybudovania nových vodných zdrojov (napríklad Komárno, Visegrád a i.).
5e. Zrealizovanie všetkých ekologických opatrení uvedených v maďarskom materiáli, ktorý predložila slovenskej strane, ako napríklad čistenie odpadových vôd a vôd z rafinérie, prepojenie s ramenami bez nutnosti ramená bagrovať, zvýšenie hladín podzemných vôd v inundácii a alúviách prítokov Dunaja.
5f. Kladný vplyv na kvalitu vody v Dunaji pri Szentendre.
6. Iné, ako napríklad:
6a. Prepojenie plavby medzi Dunajom a Váhom
6b. Zabezpečenie závlahovej vody na dolnom Ipli.
6c. Prepojenie medzi Visegrádom a Nagymarosom.
6d. Cesty a infraštruktúra Visegrádu a iných sídiel.
6e. Nové športové a turistické možnosti.
Odsek (40) Rozsudku MSD: Maďarská strana na zdôvodnenie svojho správania sa, v podstate odvolávala na „stav ekologickej núdze“.
Základom ekologickej núdze a kritiky vodného diela Nagymaros boli „ekologické obavy a riziká“.
Odsek (40) Rozsudku MSD: Čo sa týka stupňa Nagymaros, MR argumentovala, že ak by sa bola vybudovala zdrž, koryto Dunaja by bolo na hornom toku zanesené, v dôsledku čoho by sa v tejto oblasti zhoršila kvalita presakujúcej vody zachytávanej v studniach. Navyše, prevádzka elektrárne Gabčíkovo v špičkovom režime by spôsobila výrazné denné zmeny hladiny vody v zdrži na hornom toku, čo by mohlo vytvoriť hrozbu najmä pre vodné biotopy. Ďalej výstavba a prevádzka priehrady v Nagymarosi by spôsobila eróziu koryta rieky po prúde v blízkosti Szentendrejského ostrova. Hladina vody v rieke by v tejto oblasti klesla a výdatnosť pobrežných studní, ktoré zabezpečujú dve tretiny dodávok vody mestu Budapešť, by sa výrazne znížila. Zredukovala by sa, alebo možno aj zmizla filtračná vrstva a v určitých častiach rieky by sa ukladali jemné sedimenty. Toto tvorí dvojnásobný dôvod vážneho ohrozenia kvality presakujúcej vody.
Odsek (54) Rozsudku MSD: Argument maďarskej strany o stave núdze nepresvedčil Súd, pretože sa ani v najmenšej miere nedokázalo, že v roku 1989 reálne existovalo „vážne“ a „bezprostredné“ „nebezpečenstvo“, a že opatrenia prijaté Maďarskom boli na to jedinou možnou reakciou.
Odsek (55) Rozsudku MSD: Súd hodnotí najprv situáciu v Nagymarosi. Ako už bolo uvedené v odseku (40) Rozsudku MSD, MR tvrdí, že keby sa práce v Nagymarosi vykonali v plánovanom rozsahu, životné prostredie – najmä zdroje pitnej vody – by boli v tejto oblasti vystavené vážnemu ohrozeniu, ktoré súvisí na jednej strane s problematikou zdrže proti prúdu rieky a na druhej strane s rizikom erózie koryta rieky po prúde.
Súd konštatuje, že riziká pripisované zdrži proti prúdu rieky boli zväčša dlhodobej povahy a že zostávajú neurčité. Aj keď Spoločný zmluvný projekt predpokladal, že elektráreň Gabčíkovo by „bola v prevádzke najmä v špičkovom režime a nepretržite pri vysokom stave hladiny„, konečné pravidlá prevádzky dosiaľ neboli stanovené; avšak všetky nebezpečenstvá spojené s uvedením stupňa Nagymaros do prevádzky by boli úzko spojené s rozsahom, v ktorom by sústava bola prevádzkovaná v špičkovom režime a s modalitami tejto prevádzky. Z toho vyplýva, že aj keby sa bolo preukázalo – čo sa podľa hodnotenia dôkazov, ktoré mal Súd k dispozícii, nestalo – že by zdrž v konečnom dôsledku vytvárala „vážne nebezpečenstvo“ pre životné prostredie v oblasti, dospelo sa k záveru, že nebezpečenstvo nebolo „bezprostredné“ v čase, keď MR prerušila a potom zastavila práce súvisiace so zdržou.
Pokiaľ ide o dodávku pitnej vody pre Budapešť, ktorá by bola týmto ovplyvnená, by sa nebezpečenstvo mohlo javiť ako vážnejšie a naliehavejšie, vzhľadom na zníženie dna rieky pod stupňom Nagymaros. Súd by však mohol poukázať na to, že koryto Dunaja v blízkosti Szentendre bolo prehĺbené ešte pred rokom 1980, kvôli ťažbe stavebného materiálu (štrku), a že rieka v tom čase v tomto úseku dosahovala hĺbku požadovanú Zmluvou z roku 1977. Nebezpečenstvo, na ktoré sa odvoláva MR, sa teda vo veľkom rozsahu prejavovalo už niekoľko rokov, a v roku 1989 nepredstavovalo nebezpečenstvo vznikajúce iba v dôsledku projektu. Súd naviac zdôrazňuje, že aj za predpokladu, ako to tvrdí Maďarsko, že by výstavba a prevádzka tohoto stupňa boli vytvárali vážne nebezpečenstvo, MR mala k dispozícii aj iné prostriedky ako prerušenie a pozastavenie prác, ktorými mohla reagovať na túto situáciu. Mohla napríklad, v prípade potreby, pravidelne vypúšťať štrk do rieky po prúde pod priehradou. Podobne mohla, v prípade potreby, zásobovať Budapešť pitnou vodou vhodným spracovaním riečnej vody. Obe strany výslovne uznávajú, že táto možnosť zostáva otvorená i keď úprava riečnej vody, podobne ako iné predvídané opatrenia by boli nákladnejšie.
Podotýkame, že v tom čase v zmysle Zmluvy z roku 1977 maďarská strana vybudovala nad Budapešťou úpravňu dunajskej vody.
Dôležité je konštatovanie, že konečné pravidlá špičkovej prevádzky dosiaľ neboli stanovené (odsek 19 rozsudku), a že všetky nebezpečenstvá spojené s uvedením stupňa Nagymaros do prevádzky by boli úzko spojené s rozsahom, v ktorom by bola Sústava vodných diel prevádzkovaná v špičkovom režime a s modalitami tejto prevádzky.
Bez špičkovej prevádzky, alebo s určitou špičkovou prevádzkou, v zmysle Rozsudku MSD, neexistujú nebezpečenstvá spojené s uvedením stupňa Nagymaros do prevádzky.
V skutočnosti, tie dôvody, ktoré uviedla maďarská strana pred MSD, ktoré by oprávňovali maďarskú stranu argumentovať, že stupeň Nagymaros nepostaví, neexistujú. Súd píše, že „nemôže ignorovať skutočnosť, že Nagymaros nielenže nebol postavený, ale nie je dôvod ho vybudovať, pretože obe strany fakticky vylúčili možnosť prevádzky v špičkovom režime. Názor súdu je odôvodnený z hľadiska potrebnosti Stupňa Nagymaros pre špičkový režim prevádzky na Stupni Gabčíkovo. Československo vyhlásilo (odsek 138 Rozsudku MSD), že bolo ochotné zvážiť prípadné obmedzenie alebo dokonca vylúčenie prevádzky v špičkovom režime. V posledne uvedenom prípade by sa výstavba priehrady v Nagymarosi stala zbytočnou, ale len z hľadiska špičkovej prevádzky! Strany uznali, že výslovné ustanovenia samotnej Zmluvy z roku 1977 môžu byť predmetom ďalšieho rokovania.
Tým však podľa názoru slovenskej strany nezanikli ostatné ciele Zmluvy z roku 1977, ani výroba energie na stupni Nagymaros, ani ďalšie pozitívne úžitky. To platí aj pre životné prostredie. Zanikol by z časti bod 1b zoznamu cieľov Zmluvy z roku 1977 uvedený vyššie - výroba špičkovej energie, ku ktorému slovenská strana vyhlasuje (v súlade s odsekom 138 Rozsudku MSD), že je ochotná zvážiť prípadné obmedzenie alebo dokonca vylúčenie prevádzky v špičkovom režime, keď sa spoločným monitorovaním preukážu ekologické riziká.
Maďarská strana v predloženom materiáli nepresvedčila slovenských odborníkov, že stupeň Nagymaros nemá byť postavený z ekologického hľadiska (ale treba opevniť dno a brehy Dunaja), alebo z iného hľadiska, napríklad z hľadiska protipovodňovej ochrany (nevytvoriť podmienky pre lepší prechod povodňovej vlny), z hľadiska plavby (že treba znížiť kvalitu projektom predvídanej dráhy), z ekonomického hľadiska (nevyrábať energiu v Nagymarosi a platiť výstavbu a údržbu plavebnej dráhy), a podobne,. Naopak, všetky materiály svedčia o tom, že Stupeň Nagymaros, alebo iný dolný stupeň spĺňajúci ciele Zmluvy z roku 1977, je zo všetkých spomenutých hľadísk najvýhodnejšie riešenie. Maďarskou stranou predložené riešenie dlhodobej koncepcie usporiadania Dunaja v úseku od stupňa Čunovo po Budapešť nerieši bezpečné odvedenie povodňových prietokov, ekologicky znamená dlhodobo pokles hladín, a naviac, takmer každé 4 km skutočne opancierované koryto určite nezodpovedá ekologickej predstave o Dunaji a ani nespĺňa dohovorené plavebné podmienky. Okrem toho, po 50 rokoch, sa môže zase začať nová etapa dlhodobej koncepcie úpravy toku.
Z ekologického hľadiska spracovatelia maďarskej štúdie definujú [3-C-II-1.4.2-1], že hodnoty územia prírodného prostredia a ekológie úseku toku budú sústreďované v oblasti vedľajších ramien a ostrovov (a nie do koryta Dunaja), čo podľa nášho názoru nemá znamenať, že takéto hodnoty sa nenachádzajú aj priamo v toku Dunaja, a že toku Dunaja sa netreba z ekologického hľadiska venovať. Nemôžeme súhlasiť s tým, že „v súlade s očakávaniami Poverovateľa“ sa koryto Dunaja v tomto úseku nebude rehabilitovať podľa ekologických zásad. Potom sa prikláňame k názoru, že spôsobom uvedeným v platnej Zmluve z roku 1977 sa z ekologického hľadiska dajú dosiahnuť ciele ochrany prírodného prostredia a Dunaja podstatne lepšie, lacnejšie a rýchlejšie ako návrhom predloženým maďarskou stranou.
III.1. Návrh slovenskej strany
Slovenská strana si preto praje s maďarskou stranou rokovať na úrovni vládnych delegácií o postavení stupňa Nagymaros v zmysle Zmluvy z roku 1977 a následne rokovať o miere špičkovej prevádzky, ktorá sa zdá byť jedinou, a to aj v zmysle platnej Zmluvy z roku 1977, nevyriešenou otázkou z hľadiska ekologického posúdenia stupňa Nagymaros.
Takéto rokovanie s maďarskou stranou je odôvodnené aj preto, že maďarská strana zmenila obsah pojmu špičková energia, ktorý definuje v svojej prílohe 2 (Ekonomické súvislosti maďarského návrhu ako [2-3.1.2-3] energiu vyrobenú v období špičky, ktorá v prípade prietočných scenárov predstavuje približne 30 percent (7/24 = 29 %) vyrobenej energie. To teda podľa maďarskej vládnej delegácie znamená, že aj v Nagymarosi je možné vyrábať v prietočnom vodnom režime cca 30 % špičkovej energie. Ak použijeme ceny elektrickej energie [2-2.1.4-1] 5,27 Ft/kWh v mimo špičkovom období a 10,54 Ft/kWh v období špičky, potom aj vyrobená výsledná denná hodnota energie na stupni Nagymaros, a samozrejme aj na Gabčíkove, je vyššia, a to stále v prietočnej prevádzke. Maďarská strana zároveň uvádza [2-2.1.4-1], že v budúcnosti zanikne jednotné obdobie špičky, a miesto dnešného dvojitého systému vzniknú kratšie, dopytom vytvorené nové intervaly špičky, a vôbec nie s rovnakou cenou. V tom prípade funkcia elektrárne Gabčíkova spoločne s Nagymarosom môže vzhľadom na krátku dobu nábehu turbín a regulovateľnosť turbín, pomôcť riešiť energetické stavy, v súlade s dohodnutými a ekologicky otestovanými konečnými pravidlami špičkovej prevádzky vodného prietoku i s ostatnými modalitami tejto prevádzky.
III.2. Odôvodnenie návrhu slovenskej strany
Slovenskí odborníci v celom maďarskom materiáli nenašli žiadne odôvodnenie, a to ani vodohospodárske, ani z hľadiska plavby, ani z hľadiska ekológie, prečo stupeň Nagymaros Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros nemá byť vybudovaný. Naopak, všetky ciele Zmluvy z roku 1977, predovšetkým protipovodňová ochrana, ale aj ochrana prírodného prostredia, zabezpečenie plavby, prepojenie ramien, rozvoj infraštruktúry, výroba čistej energie a nakoniec aj náklady, podporujú myšlienku vybudovať stupeň Nagymaros, alebo iný dolný stupeň, spĺňajúci nielen ciele Zmluvy z roku 1977, ale aj potreby hospodárstva oboch krajín z dnešného hľadiska. Jedinou otvorenou otázkou je otázka miery špičkovania, na ktorú sa maďarská strana v predloženom materiáli dnes díva z iného hľadiska, čo však nemôže byť prekážkou rokovať o stupni Nagymaros.
Slovenská strana preto navrhuje rokovať s maďarskou stranou o otázke postavenia stupňa Nagymaros v zmysle Zmluvy z roku 1977 a následne rokovať o miere špičkovej prevádzky. Takýto postoj je korektný, pretože dovolí obom stranám vyjasniť si názory a argumenty a následne sa aspoň o krok priblížiť k spoločnému rozhodnutiu.
III.3. Úžitky postavenia Stupňa Nagymaros
Postavenie stupňa Nagymaros, alebo iného analogického dolného stupňa, by splnilo nasledujúce ciele Zmluvy z roku 1977 a prinieslo niektoré ďalšie úžitky, ako je to uvedené v časti III.
V prípade dosiahnutia dohody o posúdení možnosti postavenia Stupňa Nagymaros, treba vypracovať nový harmonogram prác a zakomponovať ho do Spoločného zmluvného projektu, vrátane vypracovania štúdie EIA.
V diskusii o postavení stupňa Nagymaros, by maďarská strana mala definovať, za akých podmienok a kedy je ochotná toto vodné dielo postaviť. Ak také podmienky neexistujú, a to napriek argumentom slovenskej strany, potom maďarská strana má znášať všetky dôsledky. O takejto alternatíve a o vzniknutých dôsledkoch je tiež potrebné rokovať.
Bratislava, 5.júna 2001